|
|||||
|
|
Alebo čo sa z mainstreamových médií nedozviete. Prírodné katastrofy na tomto karibskom ostrove sú takmer na „dennom poriadku“ už tisícročia. Nedávne zemetrasenie bolo bezpochyby jedným z najničivejších, no za následnú tragédiu a vysoký počet obetí nemôže len príroda.
Nálepky: Haiti Súvisiace príspevkyVysvetľovať pospolitému ľudu nekomplikovanú rakúsku ekonomickú teóriu možno rôznymi spôsobmi. Ale raperská prekáračka medzi Hayekom a Keynesom, ktorú ponúkli páni z Econstories.tv, tu ešte nebola. Počet vzhliadnutí na Youtube naznačuje, že toto je jedna z úspešnejších ciest. Nie že by sa v obsadenosti aktérov na jednej zo strán nedalo pritvrdiť...
Via: Lukáš Krivošík (Aktuality.sk) Your focus on spending is pushing on thread In the long run, my friend, it’s your theory that’s dead So sorry there, buddy, if that sounds like invective Prepared to get schooled in my Austrian perspective The boom gets started with an expansion of credit The Fed sets rates low, are you starting to get it? That new money is confused for real loanable funds But it’s just inflation that’s driving the ones Who invest in new projects like housing construction The boom plants the seeds for its future destruction The savings aren’t real, consumption’s up too And the grasping for resources reveals there’s too few So the boom turns to bust as the interest rates rise With the costs of production, price signals were lies The boom was a binge that’s a matter of fact Now its devalued capital that makes up the slack. Whether it’s the late twenties or two thousand and five Booming bad investments, seems like they’d thrive You must save to invest, don’t use the printing press Or a bust will surely follow, an economy depressed Nálepky: ekonomický cyklus, Hayek, keynes, kríza, rakúska škola Súvisiace príspevkyV čase závratne padajúcej spoločnej euromeny dnes predstúpil pred pospolitý euroľud najväčší centrálny bankár starého kontinentu, aby mu zvestoval pár zvyčajných ukľudňujúcich fráz. No tieto dnešné až také upokojujúce neboli, hlavne pre tých, ktorí vedia čítať medzi riadkami: Trichet zopakoval, že „časom preverený refrén ECB o zabezpečovaní cenovej stability je najlepším príspevkom, aký môžu centrálne banky poskytnúť zotaveniu a zabezpečeniu stabilného ekonomického prostredia.“ Stará-známa pesnička o tom, že hlavnou úlohou centrálnych bánk je manipulovať peňažný trh, stále platí. Hoci sme pôvodcami súčasného marazmu, musíme sa tváriť ako záchrancovia. „Zotavenie bude pravdepodobne nerovnomerné a výhľad je vysoko neistý. Riziká rastu a prepadu sú všeobecne vyvážené.“ Veľa krajín sa topí v sračkách, z ktorých sa tak skoro nedostanú a je to horšie ako sme čakali. „Rozpočtové deficity v eurozóne sa musia včas znížiť, aby sa zachovala dôvera vo verejné financie.“ Chlapi, nebláznite! Naozaj kradnite a rozdávajte o niečo menej, inak sa na nás všetkých Ázia vykašle. „Kríza zvýraznila potrebu všetkých politikov prispievať k finančnej, makroekonomickej a cenovej stabilite v strednodobom aj dlhodobom období.“ Obdobie menšieho kradnutia a rozdávania by nemalo trvať len chvíľu. Našim úverovým donorom už len tak ľahko nezalepíme oči. „Globálny finančný systém musí byť odolnejší,“ a vyzval na „veľmi úzku medzinárodnú spoluprácu a riešenia na globálnej úrovni.“ Bratia naši na východe aj západe, sme v takých sračkách, koniec-koncov aj vy, že si musíme všetci pomáhať a manipulovať trhy pre vzájomné dobro. Úplne ideálnym riešením by bola jedna spoločná svetová mena, ktorej hodnotu by sme mohli odznova znižovať centrálnou centrálnou bankou. „Aby sme sa vyhli protekcionizmu a zásahom narúšajúcich trh a celosvetovú nerovnováhu, budeme potrebovať vysoký stupeň medzinárodnej spolupráce medzi úradmi v rozvinutých a rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.“ Takéto riešenie nám však zatiaľ ľudia nezhltnú, preto ako vravím, budú v tomto štádiu potrebné častejšie videokonferencie centrálnych bankárov celého sveta. Treba viac zapojiť Číňanov, aby aj oni vedeli, čo zajtra vyvedieme s dolárom alebo eurom. Nálepky: centrálna banka, inflácia, peniaze Súvisiace príspevkyMhoní politici a tiež-ekonómovia v Európe sa utešujú v tom, aká „ostražitá“ je ECB na rozdiel od amerického FED-u. No áno, v porovnaní s Bernankeho mašinériou bola umiernená azda aj Mugabeho centrálna banka v Zimbabwe. Najmä preto, lebo sa jej minul papier na tlačenie ďalších triliónových bankoviek. Pripomína to nedávne vyhlásenie „bankára“ čínskeho politbyra v štýle „v nasledujúcomo období sprísnime menovú politiku“. Rozumej: objem papierikov nebude rásť o niekoľko desiatok percent ročne ako doteraz, ale už len o desať. Hoci títo ľudia neustále strašia defláciou, opak je pravdou. Pochopiteľne, ako si už dlhšie všíma aj Stefan Karlsson, v eurozóne sa treba pozerať na peňažný agregát M1, nie M3. Decembrové cifry + 12,6 % vs. – 0,2 % sú podstatne odlišné. Nálepky: centrálna banka, deflácia, inflácia, peniaze Súvisiace príspevkyZákladné dielo agorizmu, Konkinov „Nový libertariánsky manifest“, načrtávajúce cestu od etatizmu ku slobode, si už môžete prečítať aj v slovenčine. Veľké poďakovanie za nevyhnutné korektúry pri preklade patrí Danovi Valentovi a Mikovi Gogulskemu. „Sme utláčaní našimi blížnymi. No tento stav takým nemusí byť, pretože sú schopní vybrať si inak. Útlak je nemorálny, neúčinný a nepotrebný pre ľudský život a jeho naplnenie. Tí, ktorí si želajú byť pasívni, zatiaľ čo ich susedia okrádajú, sa slobodne pre to môžu rozhodnúť; tento manifest je pre tých, ktorí si vybrali inak: bojovať proti tomu. Aby človek mohol bojovať s donucovaním, najskôr ho musí pochopiť. Čo je dôležitejšie, musí porozumieť za čo a proti čomu bojuje. Slepá reakcia smeruje do všetkých strán, zdroju útlaku sa vyhne a rozptýli príležitosť; presadzovanie spoločného cieľa koncentruje odporcov a umožňuje formovanie súvislej stratégie a taktiky. Taká inštitúcia násilia, centralizujúca amorálnosť, riadiaca krádež a vraždu a koordinujúca utláčanie v rozsahu nepredstaviteľnom pre náhodnú kriminalitu, existuje. Je to Mafia mafií, Gang gangov, Spiklenectvo spiklenectiev. Zavraždila viac ľudí v nedávnych pár rokoch ako zomrelo predtým; ukradla v nedávnych pár rokoch viac ako bolo dovtedy vyprodukovaného bohatstva ; pre svoje prežitie oklamala viac hláv v ostatných rokoch ako predstavovala celá historická iracionalita dovtedy. Náš nepriateľ, Štát. Kde štát rozdeľuje a poráža svoju opozíciu, tam libertarianizmus spája a oslobodzuje. Kde štát zahmlieva, tam libertarianizmus objasňuje. Kde štát utajuje, libertarianizmus odkrýva. Kde štát odpúšťa, libertarianizmus obviňuje. Celá filozofia libertarianizmu je založená na jednoduchom predpoklade: iniciácia násilia alebo jeho hrozba (donucovanie) je zlá (amorálna, diabolská, nesprávna, maximálne nepraktická, atď) a nie je dovolená. Všetko ostatné dovolené je. Zatiaľ čo nikto nevie predpovedať následnosť krokov spoľahlivo vedúcich k slobodnej spoločnosti pre jednotlivcov so slobodnou vôľou, jedným švihom možno vylúčiť všetkých, ktorí nebudú podporovať slobodu. Aplikovanie princípov trhu neoblomne načrtne terén, ktorým sa uberať. Určite neexistuje žiadna jednosmerka, jeden priamočiary graf ku slobode. Ale existuje množina grafov, priestor vyplnený čiarami, ktoré dovedú libertariána k jeho cieľu slobodnej spoločnosti a tento priestor možno opísať. Úlohou pseudovedeckej ekonómie establišmentu, dokonca väčšou než robiť prognózy (ako imperiálni rímski veštci) pre vládnucu triedu, je miasť a pliesť ovládanú vrstvu v tom, kam smeruje jej majetok a ako sa s ním nakladá. Vysvetlenie toho, ako si ľudia uchovajú bohatstvo a majetok pred štátom, sa nazýva ekonomika proti-establišmentu, alebo skrátene proti-ekonomika. Skutočná prax ľudských činov, ktoré sa vyhýbajú, obchádzajú a vzdorujú štátu, je protiekonomickou činnosťou, ale rovnakým spôsobom sa „ekonomika“ vzťahuje k vede aj k tomu, čo študuje. Takmer každý človek sa nejakým spôsobom zúčastňuje na skresľovaní alebo uvádzaní nesprávnych údajov v daňových priznaniach, nezúčtovaných platbách za služby, nezaznamenaných obchodoch s príbuznými a nelegálnych sexuálnych preferenciách so svojimi partnermi. Teda každý je do určitej miery proti-ekonómom! A toto je z hľadiska libertariánskej teórie predvídateľné. Pre takmer každý aspekt ľudskej činnosti je určená štátna legislatíva, ktorá ju zakazuje, obmedzuje alebo riadi. Tieto zákony sú tak početné, že „Libertariánska“ strana, ktorá by zabránila akejkoľvek novej legislatíve a rázne zrušila desať alebo dvadsať zákonov počas jedného zasadnutia, by štát výrazne nezrušila (odhliadnuc od samotného mechanizmu!) ani za celé tisícročie! To, čo existuje všade na Zemi a umožňuje štátu pokračovať, je sankcionovanie obete. (7) Každá obeť etatizmu si do istej miery internalizovala štát. Každoročné vyhlásenie daňového úradu, že daň z príjmu závisí od „dobrovoľného súhlasu“, je ironickou pravdou. Ak by daňovníci úplne prerušili zásobovanie krvou, upírsky štát by bezmocne zahynul, nezaplatená polícia a armáda by takmer okamžite dezertovali, odzbrojac tým monštrum. Ak by každý zanechal „zákonné platidlo“ v prospech zlata a tovarov pri zmluvách a iných výmenách, ani výber daní by nemohol udržať moderný štát. Žiadne sociálne väzby, nech sú akokoľvek prekrásne, nemôžu prekonať základný tmel spoločnosti – deľbu práce. Protitrhové spoločenstvo pohŕda jediným vymáhateľným zákonom – prirodzeným právom. Základnou organizačnou zložkou spoločnosti (nad rodinou) nie je komunita (alebo kmeň, alebo rozšírený kmeň alebo štát), ale agora. Bez ohľadu na to, koľkí si želajú komunizmus a oddajú sa mu v snahe aby fungoval, zlyhajú. Môžu zadržovať a brzdiť agorizmus s vyvinutím veľkého úsilia po neurčitú dobu, ale keď ho pustia, „prúd“, „neviditeľná ruka“ alebo „prúdy histórie“ alebo „motív zisku“ alebo „konanie prirodzených vecí“ alebo „spontánnosť“ ponesú spoločnosť neúprosne bližšie k čistej agore. Pre tých, ktorí si želajú len žiť svoje životy tak slobodne ako sa len dá a stretávať sa s inými podobne zmýšľajúcimi, je proti-ekonomický libertarianizmus postačujúci. Nič viac nie je treba. Ale pre tých, ktorí chcú podporovať akýmkoľvek možným spôsobom hrdinských podnikateľov, ktorí sa orientujú na prilákavanie do agory, vysporiadavajú sa s katastrofami spôsobenými štátom a bojujú s etatistami vo vnútri aj vonku, je potrebná príručka pre výber tých, ktorí „robia niečo cenné“ od tých, ktorým sa preklzujú kolesá a tých, ktorí sú anti-produktívnymi (teda proti-revoluční) z hľadiska dosiahnutia väčšej slobody. A pre tých, ktorí horia za slobodu a prajú si oddať sa tejto celoživotnej práci, je stratégia nevyhnutne dôležitá.“ Nálepky: agorizmus, Konkin Súvisiace príspevkyViete, ktorá komodita vzrástla najviac na cene v tomto roku? Vyzerá to tak, že je to cesnak. Od marca jeho cena na svetových trhoch stúpla o neuveriteľných 286 %. Nedávno som v jednom hypermarkete čumel ako puk na cenovku: jedna hlavička za vyše tri eurá. Uaao. Hrozba vtáčej chrípky spraví svoje. A to ešte keby sa tento všeliek obchodoval na burze, tak vzácne kovy s pár desiatkami percent môžu ísť kade ľahšie... No ale chrípka pominie, zato hrozba inflácie bude stále väčšia. A presne takto potajomky prichádza. Nálepky: cesnak, komodity, zlato Súvisiace príspevkyPred pár dňami skonal veľký (alebo skôr najznámejší) ekonóm Paul Samuelson. Tento verný nasledovník Keynesa, ktorého učebnicu musel prelúskať každý študent ekonómie, dokaličil ekonomické myslenie vo svete na viac ako polstoročie. Za všetky komentáre k jeho dielu si zaslúži citáciu nasledovná poznámka Richarda Ebelinga: "Ak sa bude niekedy konať ekonomický Norimberský proces, Samuelson by mal byť posmrtne uznaný vinným z intelektuálnych „vojnových zločinov“ proti slobode a prosperite.“ Nálepky: keynes, mainstreamová ekonómia Súvisiace príspevkyZa vlastnenie komunistických symbolov v Poľsku môžete ísť sedieť do väzenia. Konzervatívci s nadšením tlieskajú. „Sme za slobodu prejavu, ale odtiaľ potiaľ. Používanie takýchto symbolov je zneucťovaním pamiatky všetkých, ktorí museli kvôli podobným režimom položiť život alebo ho nemohli naplno prežívať. Ich propagovaním si mládež berie zlý príklad a nachádza nesprávne vzory. Takýmto spôsobom sa raz môžeme vrátiť ku koncentrákom alebo gulagom...“, atď.
Áno, tiež som kedysi dávno takto premýšľal. No presne takýto zákaz je návrat do minulých čias. Aj komunisti zakazovali a trestali za symboly, literatúru, myslenie. Aby nedošlo k omylu. Povedať, že komunizmus alebo fašizmus alebo nacizmus bol mierumilovný režim, v ktorom sa ľudia mali dobre, je nezmyselná, nepatričná, chorá blbosť. Rovnako tak propagovať myšlienky Marxa, Hitlera, Che-Guevaru alebo iných šialencov pokladám za bláznovstvo. Ale to je všetko, ako sa k takýmto veciam môžem postaviť. Verbálne alebo písomne ich odsúdiť. Pretože trestať niekoho za prejavovanie názoru, akokoľvek extrémneho, je ešte horšie ako takýto prejavovať. Nehovoriac o tom, že tento zákon by mal stíhať aj chudákov, ktorí majú niekde na povale domu zaprášené a zabudnuté knihy týchto „velikánov“. Ako pri každom podobnom zákone, aj tu je strašne veľký priestor pre svojvoľný výklad a odstraňovanie nepohodlných ľudí. Trestanie niekoho za prejavený názor je však sprievodným javom všetkých establišmentských režimov. V stredoveku sa takto správala cirkev, neskôr fašisti, komunisti. Demokrati sa tak pekne zaraďujú medzi tých, ktorých chcú trestať. Spoločným menovateľom najmä posledných troch je zločinná organizácia nazývaná štát. Ten je katalyzátorom zvrátených myšlienok, nástrojom na ohlupovanie más a vytrvalé zbedačovanie plebsu. Demokracia nie je výnimka. Len klietka je o niečo zväčšená a lepšie sa o vás starajú. Nálepky: libertarián, slobodná spoločnosť, súkromné vlastníctvo Súvisiace príspevky |
||||
|
Autor stránky: Martin Rojko, 2005-2010 - Súkromné Vlastníctvo |
|||||
Najnovšie reakcie