|
|
Pondelok, Marec 1, 2010 Publikované v Citáty |
"Dohodnime sa na tom, že sa nebudú platiť žiadne dane a odvody, ale potom sa dohodnime aj na tom, že štát si nebude plniť žiadne funkcie," vyhlásil premiér slovenskej vlády Robert Fico.
Výborne, pán premiér. Máte v tomto moju plnú podporu, poďme do toho! Či?... Ozaj, a aké že to funkcie si teraz plní štát? Nejako som žiadne plnenie nepostrehol. Teda okrem plnenia si vreciek tých pri moci.
Nálepky: dane, Štát
Súvisiace príspevky
Streda, Február 17, 2010 Publikované v Prednášky |
Kto je to Šrek, zrejme viete. Ale čo je SREK? Seminár o rakúskej ekonómii, 8. - 11. apríl 2010 v Brusne, organizuje INESS. Tu ne cede malis sed contra audentior ito!
Nálepky: kríza, rakúska škola
Súvisiace príspevky
Piatok, Február 12, 2010 Publikované v Ekonomická sloboda, Eutopia |
Zhruba pred desiatimi rokmi Milton Friedman vyhlásil, že eurozóna padne do desiatich rokov. Všetko nasvedčuje tomu, že nemal pravdu. Bude to trvať o niečo dlhšie.
Philipp Bagus vidí tri možné scenáre ďalšieho vývoja eura:
- Pakt rastu a stability bude konečne uplatnený.
- Hospodárnejšie krajiny odmietnu zachraňovať tie rozhadzovačné a prinútia ich zbankrotovať a vystúpiť z menovej únie.
- Štáty budú naďalej zvyšovať deficity v snahe externalizovať náklady. To povedie k hyperinflácii a euro bližšie ku kolapsu.
Prvá možnosť – utópia.
Druhá možnosť – menej pravdepodobná. Znamenala by koniec politického sna o jednotnej Európe.
Tretia možnosť – viac pravdepodobná. Jednoducho politicky najpriechodnejšie riešenie, aj problému so zadlženosťou.
Ozaj, nevie niekto, kde sa skrývajú všetci propagandisti supervýhodnosti eura? Aha, niektorí sú už v Paríži...
Nálepky: EÚ, euro, Milton Friedman, politika
Súvisiace príspevky
Utorok, Február 9, 2010 Publikované v Knihy |
U našich západných susedov vyšla ďalšia cenná kniha, ktorej miesto patrí v poličke s označením „Čo potrebujete vedieť, ale v škole vás nenaučia“.
Dielo Thomasa E. Woodsa „Krach aneb Příčiny krize a nápravná opatření, která ji jen zhoršují“ s predslovom Josefa Šímu predáva aj Artforum.
„Mluvící hlavy v televizi, jak je jejich zvykem, opět nabízejí špatné odpovědi na špatné otázky. Ty důležité si většinou ani nekladou – odkud se všechno to nepřiměřené riziko, spekulace a zadlužení, nemluvě o hypoteční bublině samotné, vlastně vzalo? A pokud už taková otázka přece jen padne, odpověď ve stylu „přemíra hazardu a hrabivosti“, eufemisticky řečeno, budí skepsi. Jistý ekonom prohlásil, že vinit z krize hrabivost je podobné, jako tvrdit, že letadlo spadlo kvůli příliš silné gravitaci.
Známý ekonom James K. Galbraith v rozhovoru pro New York Times v listopadu 2008 uvedl, že z celkového počtu zhruba 15 000 profesionálních ekonomů předvídalo současnou krizi deset až dvanáct. To možná platí o ekonomických kruzích, v nichž se pohybuje pan Galbraith, avšak rakouských ekonomů, kteří tušili, že se blíží něco nepěkného, byly doslova stovky.
Fed je slon v obývacím pokoji, kterého si všichni usilovně nevšímají. Dokonce i mnozí z těch, kdo ze současných problémů viní vládní politiku, se o Fedu vůbec nezmiňují. Pustošivé důsledky centrálně bankovní politiky se pak připisují na vrub volnému trhu. Tahle šaráda už ale trvá příliš dlouho. Je načase položit si otázku, zda to přece jen není ten slon, kdo nám neustále rozšlapává nábytek, a ne sousedovic Toník.“
Nálepky: Knihy, rakúska škola, Thomas Woods
Súvisiace príspevky
Piatok, Február 5, 2010 Publikované v Ekonomická sloboda |
Alebo čo sa z mainstreamových médií nedozviete. Prírodné katastrofy na tomto karibskom ostrove sú takmer na „dennom poriadku“ už tisícročia. Nedávne zemetrasenie bolo bezpochyby jedným z najničivejších, no za následnú tragédiu a vysoký počet obetí nemôže len príroda.

Nálepky: Haiti
Súvisiace príspevky
- Žiadne súvisiace príspevky.
Piatok, Január 29, 2010 Publikované v Teória |
Vysvetľovať pospolitému ľudu nekomplikovanú rakúsku ekonomickú teóriu možno rôznymi spôsobmi. Ale raperská prekáračka medzi Hayekom a Keynesom, ktorú ponúkli páni z Econstories.tv, tu ešte nebola. Počet vzhliadnutí na Youtube naznačuje, že toto je jedna z úspešnejších ciest. Nie že by sa v obsadenosti aktérov na jednej zo strán nedalo pritvrdiť...

Via: Lukáš Krivošík (Aktuality.sk)
Your focus on spending is pushing on thread
In the long run, my friend, it’s your theory that’s dead
So sorry there, buddy, if that sounds like invective
Prepared to get schooled in my Austrian perspective
The boom gets started with an expansion of credit
The Fed sets rates low, are you starting to get it?
That new money is confused for real loanable funds
But it’s just inflation that’s driving the ones
Who invest in new projects like housing construction
The boom plants the seeds for its future destruction
The savings aren’t real, consumption’s up too
And the grasping for resources reveals there’s too few
So the boom turns to bust as the interest rates rise
With the costs of production, price signals were lies
The boom was a binge that’s a matter of fact
Now its devalued capital that makes up the slack.
Whether it’s the late twenties or two thousand and five
Booming bad investments, seems like they’d thrive
You must save to invest, don’t use the printing press
Or a bust will surely follow, an economy depressed
Nálepky: ekonomický cyklus, Hayek, keynes, kríza, rakúska škola
Súvisiace príspevky
Štvrtok, Január 21, 2010 Publikované v Eutopia |
V čase závratne padajúcej spoločnej euromeny dnes predstúpil pred pospolitý euroľud najväčší centrálny bankár starého kontinentu, aby mu zvestoval pár zvyčajných ukľudňujúcich fráz. No tieto dnešné až také upokojujúce neboli, hlavne pre tých, ktorí vedia čítať medzi riadkami:
Trichet zopakoval, že „časom preverený refrén ECB o zabezpečovaní cenovej stability je najlepším príspevkom, aký môžu centrálne banky poskytnúť zotaveniu a zabezpečeniu stabilného ekonomického prostredia.“
Stará-známa pesnička o tom, že hlavnou úlohou centrálnych bánk je manipulovať peňažný trh, stále platí. Hoci sme pôvodcami súčasného marazmu, musíme sa tváriť ako záchrancovia.
„Zotavenie bude pravdepodobne nerovnomerné a výhľad je vysoko neistý. Riziká rastu a prepadu sú všeobecne vyvážené.“
Veľa krajín sa topí v sračkách, z ktorých sa tak skoro nedostanú a je to horšie ako sme čakali.
„Rozpočtové deficity v eurozóne sa musia včas znížiť, aby sa zachovala dôvera vo verejné financie.“
Chlapi, nebláznite! Naozaj kradnite a rozdávajte o niečo menej, inak sa na nás všetkých Ázia vykašle.
„Kríza zvýraznila potrebu všetkých politikov prispievať k finančnej, makroekonomickej a cenovej stabilite v strednodobom aj dlhodobom období.“
Obdobie menšieho kradnutia a rozdávania by nemalo trvať len chvíľu. Našim úverovým donorom už len tak ľahko nezalepíme oči.
„Globálny finančný systém musí byť odolnejší,“ a vyzval na „veľmi úzku medzinárodnú spoluprácu a riešenia na globálnej úrovni.“
Bratia naši na východe aj západe, sme v takých sračkách, koniec-koncov aj vy, že si musíme všetci pomáhať a manipulovať trhy pre vzájomné dobro. Úplne ideálnym riešením by bola jedna spoločná svetová mena, ktorej hodnotu by sme mohli odznova znižovať centrálnou centrálnou bankou.
„Aby sme sa vyhli protekcionizmu a zásahom narúšajúcich trh a celosvetovú nerovnováhu, budeme potrebovať vysoký stupeň medzinárodnej spolupráce medzi úradmi v rozvinutých a rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.“
Takéto riešenie nám však zatiaľ ľudia nezhltnú, preto ako vravím, budú v tomto štádiu potrebné častejšie videokonferencie centrálnych bankárov celého sveta. Treba viac zapojiť Číňanov, aby aj oni vedeli, čo zajtra vyvedieme s dolárom alebo eurom.
Nálepky: centrálna banka, inflácia, peniaze
Súvisiace príspevky
Pondelok, Január 11, 2010 Publikované v Teória |
Mhoní politici a tiež-ekonómovia v Európe sa utešujú v tom, aká „ostražitá“ je ECB na rozdiel od amerického FED-u. No áno, v porovnaní s Bernankeho mašinériou bola umiernená azda aj Mugabeho centrálna banka v Zimbabwe. Najmä preto, lebo sa jej minul papier na tlačenie ďalších triliónových bankoviek. Pripomína to nedávne vyhlásenie „bankára“ čínskeho politbyra v štýle „v nasledujúcomo období sprísnime menovú politiku“. Rozumej: objem papierikov nebude rásť o niekoľko desiatok percent ročne ako doteraz, ale už len o desať.
Hoci títo ľudia neustále strašia defláciou, opak je pravdou. Pochopiteľne, ako si už dlhšie všíma aj Stefan Karlsson, v eurozóne sa treba pozerať na peňažný agregát M1, nie M3. Decembrové cifry + 12,6 % vs. – 0,2 % sú podstatne odlišné.
Nálepky: centrálna banka, deflácia, inflácia, peniaze
Súvisiace príspevky
Utorok, Január 5, 2010 Publikované v Knihy, Libertariánstvo |
Základné dielo agorizmu, Konkinov „Nový libertariánsky manifest“, načrtávajúce cestu od etatizmu ku slobode, si už môžete prečítať aj v slovenčine. Veľké poďakovanie za nevyhnutné korektúry pri preklade patrí Danovi Valentovi a Mikovi Gogulskemu.
„Sme utláčaní našimi blížnymi. No tento stav takým nemusí byť, pretože sú schopní vybrať si inak. Útlak je nemorálny, neúčinný a nepotrebný pre ľudský život a jeho naplnenie. Tí, ktorí si želajú byť pasívni, zatiaľ čo ich susedia okrádajú, sa slobodne pre to môžu rozhodnúť; tento manifest je pre tých, ktorí si vybrali inak: bojovať proti tomu.
Aby človek mohol bojovať s donucovaním, najskôr ho musí pochopiť. Čo je dôležitejšie, musí porozumieť za čo a proti čomu bojuje. Slepá reakcia smeruje do všetkých strán, zdroju útlaku sa vyhne a rozptýli príležitosť; presadzovanie spoločného cieľa koncentruje odporcov a umožňuje formovanie súvislej stratégie a taktiky.
Taká inštitúcia násilia, centralizujúca amorálnosť, riadiaca krádež a vraždu a koordinujúca utláčanie v rozsahu nepredstaviteľnom pre náhodnú kriminalitu, existuje. Je to Mafia mafií, Gang gangov, Spiklenectvo spiklenectiev. Zavraždila viac ľudí v nedávnych pár rokoch ako zomrelo predtým; ukradla v nedávnych pár rokoch viac ako bolo dovtedy vyprodukovaného bohatstva ; pre svoje prežitie oklamala viac hláv v ostatných rokoch ako predstavovala celá historická iracionalita dovtedy. Náš nepriateľ, Štát.
Kde štát rozdeľuje a poráža svoju opozíciu, tam libertarianizmus spája a oslobodzuje. Kde štát zahmlieva, tam libertarianizmus objasňuje. Kde štát utajuje, libertarianizmus odkrýva. Kde štát odpúšťa, libertarianizmus obviňuje. Celá filozofia libertarianizmu je založená na jednoduchom predpoklade: iniciácia násilia alebo jeho hrozba (donucovanie) je zlá (amorálna, diabolská, nesprávna, maximálne nepraktická, atď) a nie je dovolená. Všetko ostatné dovolené je.
Zatiaľ čo nikto nevie predpovedať následnosť krokov spoľahlivo vedúcich k slobodnej spoločnosti pre jednotlivcov so slobodnou vôľou, jedným švihom možno vylúčiť všetkých, ktorí nebudú podporovať slobodu. Aplikovanie princípov trhu neoblomne načrtne terén, ktorým sa uberať. Určite neexistuje žiadna jednosmerka, jeden priamočiary graf ku slobode. Ale existuje množina grafov, priestor vyplnený čiarami, ktoré dovedú libertariána k jeho cieľu slobodnej spoločnosti a tento priestor možno opísať.
Úlohou pseudovedeckej ekonómie establišmentu, dokonca väčšou než robiť prognózy (ako imperiálni rímski veštci) pre vládnucu triedu, je miasť a pliesť ovládanú vrstvu v tom, kam smeruje jej majetok a ako sa s ním nakladá. Vysvetlenie toho, ako si ľudia uchovajú bohatstvo a majetok pred štátom, sa nazýva ekonomika proti-establišmentu, alebo skrátene proti-ekonomika. Skutočná prax ľudských činov, ktoré sa vyhýbajú, obchádzajú a vzdorujú štátu, je protiekonomickou činnosťou, ale rovnakým spôsobom sa „ekonomika“ vzťahuje k vede aj k tomu, čo študuje.
Takmer každý človek sa nejakým spôsobom zúčastňuje na skresľovaní alebo uvádzaní nesprávnych údajov v daňových priznaniach, nezúčtovaných platbách za služby, nezaznamenaných obchodoch s príbuznými a nelegálnych sexuálnych preferenciách so svojimi partnermi. Teda každý je do určitej miery proti-ekonómom! A toto je z hľadiska libertariánskej teórie predvídateľné. Pre takmer každý aspekt ľudskej činnosti je určená štátna legislatíva, ktorá ju zakazuje, obmedzuje alebo riadi. Tieto zákony sú tak početné, že „Libertariánska“ strana, ktorá by zabránila akejkoľvek novej legislatíve a rázne zrušila desať alebo dvadsať zákonov počas jedného zasadnutia, by štát výrazne nezrušila (odhliadnuc od samotného mechanizmu!) ani za celé tisícročie!
To, čo existuje všade na Zemi a umožňuje štátu pokračovať, je sankcionovanie obete. (7) Každá obeť etatizmu si do istej miery internalizovala štát. Každoročné vyhlásenie daňového úradu, že daň z príjmu závisí od „dobrovoľného súhlasu“, je ironickou pravdou. Ak by daňovníci úplne prerušili zásobovanie krvou, upírsky štát by bezmocne zahynul, nezaplatená polícia a armáda by takmer okamžite dezertovali, odzbrojac tým monštrum. Ak by každý zanechal „zákonné platidlo“ v prospech zlata a tovarov pri zmluvách a iných výmenách, ani výber daní by nemohol udržať moderný štát.
Žiadne sociálne väzby, nech sú akokoľvek prekrásne, nemôžu prekonať základný tmel spoločnosti – deľbu práce. Protitrhové spoločenstvo pohŕda jediným vymáhateľným zákonom – prirodzeným právom. Základnou organizačnou zložkou spoločnosti (nad rodinou) nie je komunita (alebo kmeň, alebo rozšírený kmeň alebo štát), ale agora. Bez ohľadu na to, koľkí si želajú komunizmus a oddajú sa mu v snahe aby fungoval, zlyhajú. Môžu zadržovať a brzdiť agorizmus s vyvinutím veľkého úsilia po neurčitú dobu, ale keď ho pustia, „prúd“, „neviditeľná ruka“ alebo „prúdy histórie“ alebo „motív zisku“ alebo „konanie prirodzených vecí“ alebo „spontánnosť“ ponesú spoločnosť neúprosne bližšie k čistej agore.
Pre tých, ktorí si želajú len žiť svoje životy tak slobodne ako sa len dá a stretávať sa s inými podobne zmýšľajúcimi, je proti-ekonomický libertarianizmus postačujúci. Nič viac nie je treba. Ale pre tých, ktorí chcú podporovať akýmkoľvek možným spôsobom hrdinských podnikateľov, ktorí sa orientujú na prilákavanie do agory, vysporiadavajú sa s katastrofami spôsobenými štátom a bojujú s etatistami vo vnútri aj vonku, je potrebná príručka pre výber tých, ktorí „robia niečo cenné“ od tých, ktorým sa preklzujú kolesá a tých, ktorí sú anti-produktívnymi (teda proti-revoluční) z hľadiska dosiahnutia väčšej slobody. A pre tých, ktorí horia za slobodu a prajú si oddať sa tejto celoživotnej práci, je stratégia nevyhnutne dôležitá.“
Nálepky: agorizmus, Konkin
Súvisiace príspevky
Pondelok, December 21, 2009 Publikované v Trh |
Viete, ktorá komodita vzrástla najviac na cene v tomto roku? Vyzerá to tak, že je to cesnak. Od marca jeho cena na svetových trhoch stúpla o neuveriteľných 286 %. Nedávno som v jednom hypermarkete čumel ako puk na cenovku: jedna hlavička za vyše tri eurá. Uaao. Hrozba vtáčej chrípky spraví svoje. A to ešte keby sa tento všeliek obchodoval na burze, tak vzácne kovy s pár desiatkami percent môžu ísť kade ľahšie... No ale chrípka pominie, zato hrozba inflácie bude stále väčšia. A presne takto potajomky prichádza.
Nálepky: cesnak, komodity, zlato
Súvisiace príspevky
|
|
Najnovšie reakcie