Free Agents Network

Archív

Rubriky

Slovenská eurobrzda

Slovensko vraj nemohlo prijať euro vo vhodnejšom čase. Svorne pritakáva väčšina domácich ekonómov, argumentujúc pritom odstránením kurzového rizika a vidinou, že preto sa investori sem budú naďalej hrnúť minimálne tak ako doteraz. Proste idylka.

No tento idylický obraz má zjavné nedostatky, ktoré sa môžu ukázať vo svetle globálneho očisťovania ekonomiky od zlých investícií, ako rozhodujúce. Predstavme si dvoch plavcov v mori, ktorí sú navzájom spojení lanom. Ich potenciál rýchlosti a výdrže plávania je pritom značne odlišný. Prichádza búrka, dvíhajú sa vlny, podmienky sú čoraz náročnejšie. Slabší plavec má problémy udržať sa na hladine, postupne sa potápa. Zdatnejší by mohol plávať k brehu rýchlejšie, no slabší ho reťazou brzdí a tak aj on čoraz častejšie hltá vodu. Navyše, amatérski záchrancovia, ktorých úlohou je vraj dozerať na pokojnú plavbu, im hádžu do vody čudné záchranné kolesá. Tie im na krátky čas pomáhajú, ale potom ich ešte silnejšie sťahujú ku dnu. Vstup do eurozóny bude ešte viac ako doteraz znamenať, že ak budú mať členské krajiny problém, bude ho mať aj Slovensko. Samostatná mena by tieto problémy mohla tlmiť v prípade rozumnejšieho správania NBS ako ECB (ak teda uvažujeme, že centrálna banka tak môže konať). Napriek tomu, že mnohí ešte pred pár mesiacmi odmietali takýto scenár, aj eurozóna je už v recesii. Snaha centrálnej banky poradiť si s ňou niekoľkonásobným znižovaním úrokovej sadzby v krátkom čase je už dôkazom úplnej bezradnosti. (Inak, čo tak zaviesť záporné sadzby? Proste komerčná banka by dostala úver, ktorý by nemusela vrátiť a k tomu namiesto úroku ešte percentuálny bonus za pôžičku). Centrálne banky manipulujú cenu peňazí. Najlepšie je to v súčasnosti vidieť na správaní bankových domov všade vo svete. Aj napriek výrazným zníženiam základných sadzieb, komerčné banky ich premietajú do úročenia svojich pôžičiek len minimálne. Prečo? Lebo vnímajú zvýšené riziko. Nevedia, z ktorej skrine (banky, firmy) vypadne kostlivec. Ak požičajú, tak drahšie ako doteraz. Návrhy vládnych keynesiáncov, ako napríklad britského ministra financií, ktorý chce prinútiť banky poskytovať úvery malým firmám pod hrozbou znárodnenia, agóniu len ďalej prehlbujú a predlžujú. „Slovenské“ banky v dobrej kondícii sa od budúceho roka ocitnú v spoločnosti krachujúcich kostlivcov a biliónových záchranných balíčkov. Maastrichtské kritériá sú už len nejasnou spomienkou limity rozpočtu, krajiny sa budú zadlžovať a Nemci či Francúzi začnú žiť na náš úkor. Iná cesta ako oslabovanie a znehodnocovanie eura bude nemožná, vysoká inflácia bude ešte viac odkrajovať z úspor. Eurozóna vo všeobecnosti podporuje obchod a chráni pred výraznejšou fluktuáciou samostatnej meny (preto v ostatných mesiacoch nedošlo k znehodnoteniu slovenskej koruny ako v prípade českej, forintu alebo zloteho). To je ale len jedna strana mince. Ako podotýka napríklad Stefan Karlsson, ak je samostatná monetárna politika zdravšia, potom je výhodnejšie si ju ponechať. Vysoká inflácia a realitná bublina v Írsku bola výsledkom nízkych úrokov ECB. To isté po vstupe do eurozóny platí pre Španielsko. Obe vtedy prudko rastúce krajiny teraz za to pykajú. „Silné ekonomické podmienky v oboch krajinách znamenali, že zareagovali oveľa ochotnejšie na nízke úroky zvýšením zadlženosti ako napríklad Nemecko a Holandsko, kde sa ľudia už zdráhali si viac požičiavať.“ „To sa môže neskôr týkať Slovenska, ktoré s vysokým rastom hospodárstva by mohlo presadzovať primeranejšiu politiku ako ECB s mnohými slabými ekonomikami. V podmienkach súčasnej neistoty je riziko vytvorenia bubliny na Slovensku podobnej tej v Írsku malé, no neskôr to môže znamenať problém,“ odpovedá na otázku výhodnosti eura na Slovensku.
Be Sociable, Share!


Nálepky: , , , , , , ,

10 reakcií na Slovenská eurobrzda

  • Michal Lehuta

    pekne, vela rozumneho v clanku. aj ked s niektorymi interpretaciami sa da nesuhlasit, resp. daju sa pridat protiargumenty..

  • Martin Rojko

    Vdaka za reakciu. Kazdy argument (aj proti) privitam:-))