Free Agents Network

Archív

Rubriky

Zlatá dekáda na obzore (2.): Gordon Brown naštartoval býkov

Znehodnocovanie mien, odpákovávanie, „kvantitatívne uvoľňovanie“, riziko deflácie a inflácie, dopyt spotrebiteľov, finančná kríza, riziko štátneho dlhu, geopolitické riziko, potreba stabilizácie investičného portfólia, zvýšená dostupnosť, či ľahkosť vlastnenia ETF, nehovoriac o celkovej neistote. To sú asi najčastejšie dôvody (viacero navzájom súvisiacich), prečo je tento kov v súčasnosti tak vyhľadávaný. Už dávno sa toľko príčin nenahromadilo spolu v jednom čase a takýto stav sa v histórii ľudstva vyskytuje nie často. Preto cena zlata vyvoláva očakávania, že môže rásť do nebies.


Cena zlata nestúpa len z dôvodu oslabujúceho dolára. FED totiž nie je jedinou centrálnou bankou, ktorá pumpuje rôznymi formami nové peniaze do ekonomiky. Ľudia nemôžu v nijakom prípade priamo ovplyvniť činnosť centrálnych bánk, no môžu sa vyhnúť ich dôsledkom ich činnosti tak, že sa budú zbavovať týchto mien a kupovať to, čo si hodnotu zachováva. Podľa pamätníkov, ktorí zažili zlatú horúčku v roku 1979, zatiaľ tu tákáto mánia nie je. To, čo je možné pozorovať, možno označiť za postupné narastanie nedôvery voči domácim menám vo väčšine krajín.Ľudia si začínajú uvedomovať, že veriť sľubom politikov a ich prisluhovačov sa naozaj nevypláca.

„Každé ráno, keď sa pozriete do zrkadla, chcem, aby ste mysleli na to, „čo dnes urobím, aby som zvýšil zásobu peňazí?“...“ to sú slová Johna Ehrlichmana, poradcu Richarda Nixona, ktoré adresoval guvernérovi FED-u Charlesovi Pardeemu v roku 1970.

Bez šprintujúcej inflácie by kapitál pevne sedel v peňaženkách, vreckách alebo depozitných účtoch, pretože jeho kúpna sila by bola rovnaká aj zajtra. Sporitelia by tak mohli míňať (alebo nie) podľa vlastného želania, nie nútene vymieňať peniaze, aby zachovali hodnotu.


S dávkou irónie možno povedať, že súčasnú desaťročnú rely zlata odštartoval koncom 90. rokov vtedajší minister financií Gordon Brown. Podaril sa mu vskutku husársky kúsok, keď predal polovicu zásob kovu Veľkej Británie za cenu pod 300 dolárov/uncu, za čo mu mnohí zlatokopi (investori) poďakovali. Pre vysvetlenie, cena bola prakticky na dne, dve dekády za vrcholom.


Ešte pred desiatimi rokmi bola cena 279 dolárov na 20-ročnom minime. Pred desiatimi rokmi hospodárila väčšina vlád s prebytkom, niekto si ani len nevedel predstaviť možnosť defaultu, euro sa práve stavalo na svoje hlinené nohy. Dolár bol na niekoľkoročných maximách voči každej významnej mene. Tieto časy logicky nepriali zlatu. Väčšina analytikov vtedy tvrdila, že zlato ako peňažný kov skončil. Jeho cena sa vraj už nikdy nezotaví a len blázni by do neho investovali.Dnes sa nad takýmito výrokmi možno len pousmiať. Tento kov prekonal v zhodnotení akciové aj realitné trhy.


Celkový objem zlata je, na rozdiel od papierových mien, takmer konštantný a pohybuje sa na úrovni 163 tisíc ton. Objem peňazí v obehu však rastie tak výrazne, že FED už niekoľko rokov radšej nezverejňuje stav peňažnej zásoby M3. V časoch prijatia zlatého štandardu, teda voľnej vymeniteľnosti peňazí za zlato, mala jedna unca zlata hodnotu 20,67 USD. Ak sa prepočítal objem amerického zlata, ktorý má oficiálne (?) na svojich účtoch FED len k objemu vydaných dolárov v hotovosti, dostali by sme cenu zlata na úrovni vyše 6 000 USD. Ak by sa do toho započítali peniaze na bankových účtoch a termínovaných vkladoch, či iné „digitálne“ peniaze, teoretická cena zlata by v porovnaní so zlatým štandardom vystrelila do astronomických výšok.


Určite najaktívnejšou časťou sveta, kde sú ľudia aj domácimi vládami povzbudovaní k ukladaniu peňazí do vzácnych kovov, je Ázia. Čínska vláda odporúča ľuďom, aby mali aspoň 5 % majetku vo fyzickom zlate, pričom mince a tehličky je možné dostať v každom významnejšom obchodnom centre, banke alebo letisku. Podobné to začína byť v Rusku, Indiu ani netreba nejako zvlášť spomínať. Automaty sa už nejaký čas inštalujú aj Spojených arabských emirátoch, v Európe najmä v Nemecku a Rakúsku. V Malajzii predstavila opozičná politická strana začiatkom augusta zlatý dinár a strieborný dirham. Prvá várka zlata a striebra ocenená na 2 milióny ringgitov (625-tisíc $ ) sa predala za menej ako mesiac. Niektoré firmy (od majiteľov garáží až po taxikárov) v štáte Kelantan používajú zlaté a strieborné mince, pričom zamestnanci môžu štvrtinu výplatu dostať v dinároch alebo dirhamoch, ak o to požiadajú. Taktiež v Indonézii existujú náznaky, že tieto peniaze sa opäť dostávajú do obehu.


Prispôsobovať sa začínajú aj bankári. Banksteri z JPMorgan znovu otvorili podzemný trezor v New Yorku, ktorý nepoužívali od 90. rokov, z dôvodu rastúceho záujmu o tehličky. Mnohé komerčné banky už dokonca zbúrali svoje trezory v 80. a 90. rokoch. Teraz ich znova stavajú. JP Morgan nedávno otváral takýto v Singapúr, Deutsche Bank a Barclays Capital zvažujú otvorenie nových úschovní v Londýne. Zvýšená potreba skladov je daná nakupovaním skôr fyzického zlata ako futures vzácnych kovov alebo akcií ťažobných spoločností.


Súkromní investori držia zhruba 30-tisíc ton podľa spoločnosti GFMS, čo je vyše šestina celkového objemu. No čo je dôležitejšie, prvý krát v histórii je to viac ako majú centrálne banky. Investičný dopyt v objeme 1 900 ton vlani prekonal požiadavky šperkárov (1 759 ton) po prvý krát za posledných tridsať rokov. Tento trend nepochybne minimálne pokračuje aj v tomto roku. Záujem investorov totiž neslabne, práve naopak. Pritom títo ešte stále nedosiahli prijateľné rozloženie svojho portfólia a zlato je aktívom, ktorého väčšina z nich nemá dostatok.

Be Sociable, Share!


Nálepky: , ,

Reagovanie uzatvorené.