Free Agents Network

Archív

Rubriky

Wikileaks vs. štát: Kto je tu vlastne teroristom?

Zverejnené diplomatické depeše zatiaľ naozaj neukázali nič šokujúco prevratné alebo neočakávané. Špicľovanie, intrigánstvo, korupciu, presadzovanie záujmu korporácií, obrovské plytvanie nakradnutými peniazmi, spolupatričnosť vládnucej triedy po celom svete, či vyvolávanie medzinárodných konfliktov. Správy ako tá, že Hillary Clintonová schvaľuje tajné zbieranie DNA a čísiel kreditných kariet diplomatov sú len čerešničkou na torte. Len tak mimochodom, nie je takéto konanie „bežných smrteľníkov“ považované za zločin? Vláda každej krajiny je presne to, čo možno z informácií Wikileaks jasne vidieť – teatrálna bábková figúrka, nahý, rozpačitý cisár.

Väčšina nedávnych komentárov v médiach triafa, ako zvyčajne, mimo misu. Predovšetkým, prečo boli diplomatické depeše zverejnené? Nie aby odhalili nejakú šokujúcu a doteraz nepoznanú pravdu, aj keď Assange niečo podobné sľubuje, čo by bolo len plus, ale nie je to podstatné. Väčšina z odtajnených informácií sú „len“ každodenné obyčajné tajomstvá, ktoré štátna bezpečnosť stráži pred ľuďmi. Ešte raz: štátna bezpečnosť zbiera informácie (aj) o ľuďoch a tají ich pred väčšinou obyvateľov. Nepripomína vám to niečo? Maličká skupina vládnucej triedy vládne a koná v našom mene na základe informácií, ktoré medzi sebou navzájom zdieľajú, no ktoré nemôžu preniknúť medzi ich voličov. Budú po upgrade režimu na Demokracia 2.0 tieto zväzky odtajnené a politický život sa bude opäť akože zbavovať štb (CIA)ákov a sliedičov?

Nemecký časopis Spiegel priznáva, že dovoľuje americkej vláde aspoň zčasti cenzúrovať obsah depeší, ktorý vychádza na verejnosť. NY Times azda netreba ani spomínať, keďže tu si politici a editori snáď aj navzájom tykajú. Nie bezdôvodne preto Wikileaks tomuto denníku neposiela ani čiarku a všetko si musia pýtať od britského Guardianu. Táto mediálna servilnosť (prinajmenšom) voči vládam teda znamená, že verejnosť sa z týchto zdrojov nedozvie plný obsah vyše štyroch tisícok dokumentov, ktoré sú vraj tak výbušné, že cudzinci, vrátane prezidentov, predsedov vlád a bezpečnostných zložiek, ktoré si bežne vymieňajú informácie so CIA nemajú oprávnenie tieto dokumenty vidieť. Odhalených nemusí byť ani ďalších vyše 16-tisíc depeší, ktoré sú označené ako tajné. Tradičné médiá sa preto zrejme budú zameriavať na „hry“, teda klebety a nelichotivé poznámky amerických politikov o ich zahraničných kolegoch.


Vládni propagandisti jačia, že odtajnené informácie môžu spôsobiť smrť mnohým ľuďom. Ak sú štátni hňupi, byrokrati alebo vojaci v ostatných krajinách v ohrození života, príčinou nie sú tieto informácie. Čo im určite hrozí je hlasný výsmech. Reakcie vládnucej elity nasvedčujú všetkému, len nie tomu, že ide o triviálnu záležitosť, ktorá sa ľahko zametie pod koberec „správne cielenou“ normalizátorskou reakciou v médiach. Alebo vyhrážanie sa smrťou Assangeovi, zatykač Interpolu a požadovanie vyhlásenia internetu za teroristický nástroj a jeho zničenie je adekvátna odpoveď na prkotinu nejakého „blázna“? Mimochodom, ak do všetkých našich emailov, akokoľvek osobných, má strkať nos vláda, prečo by všetka vládna pošta, akokoľvek citlivá, nemala byť predmetom nášho podrobného skúmania? Navyše, ak týchto darmožráčov platíme?!

Reakcie politikov a ich prisluhovačov naprieč celým politickým spektrom verne odrážajú ich pohľad na moc a jej uplatňovanie. Ľudia, ktorí daňami financujú impérium nemajú nárok vedieť nič o tom ako vlastne funguje, nedajbože ho kritizovať. Ich úloha znie jasne: dotovať celý tento bordel a držať hubu. Ak by podrobnejšie poznali, aké podvody na nich vlády spáchali, ako ich oslepili a aké vražedné zámery v ich mene vykonali, povstali by. A to establišment nemôže dopustiť za žiadnu cenu!


Assange sa nesnaží vyrobiť primitívny novinársky škandál, ktorého výsledkom by bolo vymenenie zopár úradníckych stoličiek, prípadne pri väčšom prúseri ohlásenie „reformy“ v konkrétnej oblasti. Chce odstrihnúť spojenia, ktoré celú konšpiráciu umožňujú, aby túto chobotnicu  spravil hlúpejšou, pomalšou a menšou. Assangeovou víziou Wikileaks je „previesť nás cez bahno politicky zdeformovaného jazyka na pozície jasnosti,“ teda stratégia založená na odhaľovaní tajomstiev, ktorá zabráni produkcii budúcich tajomstiev. Pointa Wikileaks je podľa neho jednoduchá – spraviť ju nepotrebnou.

Sám Assange opisuje štát akým je USA ako v základoch autoritariánsku konšpiráciu. Praktickou stratégiou pre boj s ňou je degradovať jej schopnosť konšpirácie. Štátnej moci chce čeliť tak, že ju považuje za akýsi počítač, medzi ktorého diódy hádže piesok. Podľa neho konšpiráca a autoritárstvo kráčajú ruka v ruke. Pretože autority vyvolávajú sami voči sebe odpor, môžu existovať len vtedy, ak zabránia verejnému odhaleniu svojich zámerov. Nevyhnutne sa stávajú konšpiráciou. „Autoritárske režimy svojim potláčaním individuálnej a kolektívnej vôle po slobode, pravde a sebarealizácii sami spôsobujú vznik síl, ktoré im oponujú. Ak sa plány, ktoré pomáhajú autoritám vládnuť odhalia, vyvolávajú odpor.“ Preto, aby konšpirácia prežila, musí fungovať v tajnosti a to vyžaduje základný predpoklad – kontrolovať tok informácií. Áno, väčšina známych konšpirácií je čistým výmyslom, fungovanie štátu a vlády však možno tak označiť.

Pre Assanga predstavuje konšpirácia niečo čisto banálne, jednoducho každá sieť spoločníkov, ktorí konajú v zhode a skrývajú ich záujmy pred vonkajším svetom. Sú autoritou, ktorá napreduje tým, že utají svoje aktivity do takej miery, že nevyvolá proti-reakciu.


Najviac jeho hlavu žiadajú politici a ich sluhovia, odmietajúci nevinné obete amerických vojakov v zahraničí, pre ktorých sú úbohí civilisti len „collateral damage“. Čo je ešte horšie, tí, ktorí priamo poukážu a predložia dôkaz zabíjania, sú považovaní za zradcov, teristov a sedia vo väzení (Bradley Manning). Zahraničná politika akejkoľvek vlády slúži vždy predovšetkým nie na presadzovanie nezištných „bezpečnostných záujmov ľudí“, ale domácemu mocenskému systému. V prípade USA je to korporátne spojenectvo vojenského priemyslu, ktorá ovláda štát. Zahraničná politika Saudskej Arábie slúži tamojšej kráľovskej rodine, najmä pre účely ropného priemyslu s ním súvisiacich ekonomických záujmov. A tak možno pokračovať od krajiny ku krajine, ktorých zločinecké rodiny a zoskupenia si rozdelili svet a podľa svojich záujmov sa buď bratríčkujú, alebo vedú vojnu.


Reakcia mocenských elít na celom svete je dôkazom toho, čoho sú „slobodné a otvorené demokracie“ schopné, ak sú zahnané do kúta. Predovšetkým nemôžu dopustiť, aby celý svet zistil, čo sú zač. Ľudia by totiž mohli prestať veriť ich lžiam.

Na záver si neodpustím citát Murrayho Rothbarda: „... štát, ktorého existencia závisí na zdaňovaní, je obrovskou zločineckou organizáciou, oveľa strašnejšou a úspešnejšou ako akákoľvek „súkromná“ mafia v histórii...“


Linky:

http://original.antiwar.com/roberts/2010/11/30/who-precisely-is-attacking-the-world/

http://www.lewrockwell.com/kwiatkowski/kwiatkowski259.html

http://original.antiwar.com/justin/2010/11/30/wikileaks-vs-the-political-class/

http://anarchistnews.org/?q=node%2F12834

http://zunguzungu.wordpress.com/2010/11/29/julian-assange-and-the-computer-conspiracy-“to-destroy-this-invisible-government”/

http://c4ss.org/content/5157

Be Sociable, Share!


Nálepky: , , ,

Reagovanie uzatvorené.