Súkromné Vlastníctvo» Eutopia

Vtip: Eurobanky sú bez problémov

Martin Rojko — Tue, 27 Jul 2010 15:09:21 +0000

Stres-testy európskych bánk dopadli podľa očakávania. Sú jednou veľkou fraškou. Len sedem bánk z 91 neprešlo testami, z toho dve z nich sú už zoštátnené. Naozaj si regulátori myslia, že niekto naletí na takýto lacný trik a bude zvyšné považovať za bezproblémové? Podobne ako pri zažehnávaní gréckej insolventnosti pred pár mesiacmi, aj terajšia snaha eubyrokratov o zmätenie pochybností o európskych bankách zo stola spôsobuje skôr opačný účinok. Ak mali niektorí pozorovatelia predtým len pochybnosti, teraz už vedia. Banky toho veľa skrývajú a majú prečo.

Čoraz viac z nich má problémy získať peniaze na medzibankovom trhu a na svoje každodenné operácie si požičiavajú od ECB v rekordných množstvách. Napríklad portugalské banky si v júni požičali 40 mld. €, v máji 36 mld. V Španielsku to bolo vyše 135 mld., zatiaľ čo dva mesiace predtým 90 mld. eur. Podľa odhadu Bank of England v nasledujúcich troch rokoch sú splatné pôžičky za zhruba 5 biliónov dolárov. Tento problém je najvypuklejší vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku, kde banky potrebujú refinancovať objem úverov prevyšujúci sumu, ktorú v danom roku zvyknú poskytovať. Podľa MMF v tomto roku uplynie termín splatnosti dlhov vo výške 877 mld. €, budúci rok 771 mld., v roku 2012 714 mld. eur.

Problém č.1: Podhodnotenie potrebného kapitálu. Podľa výsledkov testu banky potrebujú naakumulovať kapitál vo výške 3,5 miliardy eur. To je zhruba desatina toho, čo sa odhadovalo ako minimum, horná hranica siahala po 100 miliárd eur. Objem je značne podhodnotený už len vzhľadom na riziko krachu nejakého štátu po dvoch, troch rokoch, kedy vyprší 750 mld. záchranný balík. Trhy ocenili riziko krachu Grécka na 70 % v nasledujúcich piatich rokoch za predpokladu, že pomoc EÚ nebude nekonečná. Default, hoci aj čiastočný, Grécka alebo akejkoľvek inej krajiny, môže viesť k ďalším. Len samotné španielske banky potrebujú pre solídnu rekapitalizáciu zhruba desaťnásobok tejto (3,5 mld. €) sumy. Ak by napríklad hranica vlastného kapitálu tzv. Tier 1 bola posunutá o percento vyššie (na 7 %), už by neprešlo 24 bánk.

Problém č.2 : Ignorácia väčšiny štátnych dlhov, ktoré banky držia. Pretože regulátori „sa nenazdávajú, že nastane krach nejakého štátu,“ testovaný scenár zohľadňoval len straty zo štátnych dlhopisov, s ktorými banka obchoduje, nie ktoré drží až do ich splatnosti. „Nepočítali sme s defaultam pre nejakú krajinu. Nespravili sme tak preto, že si nemyslíme, že takáto situácia nastane,“ tvrdí Vitor Constacio, viceprezident ECB. Ta pohoda, ne? Veď preto sa robia modelové scenáre, aby sme si potvrdili, že to, čo si nemyslíme, že nastane, ani nenastalo. Zhruba 90 % gréckych dlhopisov držia banky na ich bankových knihách, zvyšok v obchodných knihách. A hodnotu dlhopisov na bankových knihách musia odpísať len vtedy, ak existujú vážne pochybnosti o schopnosti štátu dlh splatiť v plnej výške alebo splácať úroky. Ak by testy zohľadnili straty z dlhopisov držaných v týchto bankových knihách, pod 6 % hranicu by spadlo už 24 bánk. Celkový kapitálový deficit týchto bánk by tak dosiahol 15 miliárd eur.

Problém č.3: Informácie o bankách sú verejnosti nedostupné a teda neverifikovateľné. To znamená, že si môžu kľudne aj vymýšľať.

Že by na trhoch po zverejnení panoval bezbrehý optimizmus, to sa nedá povedať. Zatiaľ to vyzerá skôr na opatrný pesimizmus. Trojmesačná sadzba Euribor siaha stále na najvyššiu tohtoročnú úroveň, euro na forexovom trhu narazilo okrem toho aj na technickú bariéru.

Ako dodáva Cliff Wachtel, kľúčová otázka ostáva rovnaká ako predtým. Ako dlho sa bude dariť ešte EÚ brániť padnutiu nejakého štátu alebo „too big to fail“ banky?

Nálepky: banky, centrálna banka, EÚ, euro

Odr.ať trh je ťažké

Martin Rojko — Tue, 04 May 2010 21:23:30 +0000

Nakúpiť jeny, euro, libru, alebo dolár? Ešte pred pár mesiacmi rozhodovanie medzi týmito menami záviselo od apetítu po riziku, respektíve toho, či prichádzali pozitívne alebo negatívne správy o stave jednotlivých ekonomík. Euro a libru investori nakupujú, ak panuje dobrá nálada, akciové trhy stúpajú a makroekonomické štatistiky chŕlia zelené čísla. Naopak, akcioví medvedi, klesajúce HDP, či maloobchodné tržby spravidla priťahujú špekulantov k doláru a jenu. No zdá sa, že tieto spojitosti začínajú byť minulosťou. A dôvody netreba loviť v klasických učebniciach ekonómie.

Príklad z ostatných dvoch dní. Po niekoľkotýždňovom naťahovaní oznámili globálni, európski a národní papaláši s veľkou pompou (ale určite so stiahnutým zadkom, či to bude stačiť) bezprecedentnú pôžičku Grécku. Dalo by sa logicky očakávať, že euro vyrazí raketovým štartom nahor, ako sa už x-krát v minulosti stalo po podobných opatreniach. Navyše, ekonomické dáta v týchto dňoch boli prevažne europozitívne. Ale čo to?! Naša vysnívaná mena sa za dva dni oproti americkému doláru skydala o 300 bodov, pričom podliezla aj magickú hranicu 1,3. Fuj, tí odporní špekulanti!

Iste, špekulanti dokážu poriadne rozhýbať trh a urýchliť posuny nahor alebo nadol (najmä týmto smerom im to ide najlepšie), ale považovať ich za dôvod „menovej nestability“ je viac ako naivné. Ozaj, páni europlánovači, a zákaz shortovania (ako v 30. rokoch v USA) nechceme zaviesť? Alebo zrušíme rovno celý akciový a forexový trh? Aha, veď vy ho postupne rušíte a nazývate to reguláciou.A ponecháme len dlhopisový, aby sme mali kam chodiť po bubáky, ktoré zaslúžene rozkradneme a voličské ovce zaplatia.

A ovce budú platiť aj v USA, Japonsku, Británii a všade tam, kde kriminálnici pri moci hasia problémy, ktoré spôsobili, novými záplatami z pôžičiek alebo novo natlačených peňazí. Eurozónou sa dlhodobá globálna panika ešte len začína. Aj preto cena zlata ešte len vyrovnáva svoje maximum a už nestúpa len vtedy, keď klesá dolár. A centrálna banka všetkých centrálnych bánk sveta môže upozorňovať, koľko len chce.

Nálepky: centrálna banka, dolár, euro, peniaze

Friedman sa mýlil. No len v dobe

Martin Rojko — Fri, 12 Feb 2010 19:36:06 +0000

Zhruba pred desiatimi rokmi Milton Friedman vyhlásil, že eurozóna padne do desiatich rokov. Všetko nasvedčuje tomu, že nemal pravdu. Bude to trvať o niečo dlhšie.

Philipp Bagus vidí tri možné scenáre ďalšieho vývoja eura:

Pakt rastu a stability bude konečne uplatnený.
Hospodárnejšie krajiny odmietnu zachraňovať tie rozhadzovačné a prinútia ich zbankrotovať a vystúpiť z menovej únie.
Štáty budú naďalej zvyšovať deficity v snahe externalizovať náklady. To povedie k hyperinflácii a euro bližšie ku kolapsu.

Prvá možnosť – utópia.

Druhá možnosť – menej pravdepodobná. Znamenala by koniec politického sna o jednotnej Európe.

Tretia možnosť – viac pravdepodobná. Jednoducho politicky najpriechodnejšie riešenie, aj problému so zadlženosťou.

Ozaj, nevie niekto, kde sa skrývajú všetci propagandisti supervýhodnosti eura? Aha, niektorí sú už v Paríži...

Nálepky: EÚ, euro, Milton Friedman, politika

Čo to ten Trichet vlastne povedal?

Martin Rojko — Thu, 21 Jan 2010 16:09:57 +0000

V čase závratne padajúcej spoločnej euromeny dnes predstúpil pred pospolitý euroľud najväčší centrálny bankár starého kontinentu, aby mu zvestoval pár zvyčajných ukľudňujúcich fráz. No tieto dnešné až také upokojujúce neboli, hlavne pre tých, ktorí vedia čítať medzi riadkami:

Trichet zopakoval, že „časom preverený refrén ECB o zabezpečovaní cenovej stability je najlepším príspevkom, aký môžu centrálne banky poskytnúť zotaveniu a zabezpečeniu stabilného ekonomického prostredia.“

Stará-známa pesnička o tom, že hlavnou úlohou centrálnych bánk je manipulovať peňažný trh, stále platí. Hoci sme pôvodcami súčasného marazmu, musíme sa tváriť ako záchrancovia.

„Zotavenie bude pravdepodobne nerovnomerné a výhľad je vysoko neistý. Riziká rastu a prepadu sú všeobecne vyvážené.“

Veľa krajín sa topí v sračkách, z ktorých sa tak skoro nedostanú a je to horšie ako sme čakali.

„Rozpočtové deficity v eurozóne sa musia včas znížiť, aby sa zachovala dôvera vo verejné financie.“

Chlapi, nebláznite! Naozaj kradnite a rozdávajte o niečo menej, inak sa na nás všetkých Ázia vykašle.

„Kríza zvýraznila potrebu všetkých politikov prispievať k finančnej, makroekonomickej a cenovej stabilite v strednodobom aj dlhodobom období.“

Obdobie menšieho kradnutia a rozdávania by nemalo trvať len chvíľu. Našim úverovým donorom už len tak ľahko nezalepíme oči.

„Globálny finančný systém musí byť odolnejší,“ a vyzval na „veľmi úzku medzinárodnú spoluprácu a riešenia na globálnej úrovni.“

Bratia naši na východe aj západe, sme v takých sračkách, koniec-koncov aj vy, že si musíme všetci pomáhať a manipulovať trhy pre vzájomné dobro. Úplne ideálnym riešením by bola jedna spoločná svetová mena, ktorej hodnotu by sme mohli odznova znižovať centrálnou centrálnou bankou.

„Aby sme sa vyhli protekcionizmu a zásahom narúšajúcich trh a celosvetovú nerovnováhu, budeme potrebovať vysoký stupeň medzinárodnej spolupráce medzi úradmi v rozvinutých a rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.“

Takéto riešenie nám však zatiaľ ľudia nezhltnú, preto ako vravím, budú v tomto štádiu potrebné častejšie videokonferencie centrálnych bankárov celého sveta. Treba viac zapojiť Číňanov, aby aj oni vedeli, čo zajtra vyvedieme s dolárom alebo eurom.

Nálepky: centrálna banka, inflácia, peniaze

Zlaté padáky pre súdruhov (tento raz v štátnom sektore)

Martin Rojko — Tue, 24 Mar 2009 20:31:00 +0000

Myslíte si, že zlaté padáky bankových manažérov zaplatené z peňazí daňovníkov, sú nehoráznosť? A čo je potom odstupné takých eurokomisárov, ktorým tento rok končí súdružská päťročnica? Navyše, oni nepoznajú iné príjmy ako tie pochádzajúce z okradnutia svojich euovečiek.

Každý komisár zinkasuje vyše milióna libier (čo je päťročná suma ich základných platov), celkovo to bude odstupné vo výške 23 mil. libier. Najviac si polepší matadorka Margot Wallstrom, starajúca sa o oblbovanie ľudí eupropagandou (1,8 mil.).

Viete, aký je rozdiel medzi bankárom a euúradníkom so zlatými padákmi?
S bankárom ste sa mohli donedávna pri priehradke aspoň handrkovať o úrok. Úradníka nemáte šancu ani len stretnúť, nie to sa ho ešte spýtať ako (prečo a na základe čoho) nakladá s vašimi peniazmi.

Nálepky: dane, EÚ, krádež, vláda

Vivat Írsko!

Martin Rojko — Fri, 13 Jun 2008 18:15:00 +0000

Tak to predsa len vyšlo. Obyvatelia zeleného ostrova boli poslednou záchranou pred prijatím Lisabonskej zmluvy (čiže preonačenej Európskej ústavy), ktorú nám nanucujú eutopisti z Bruselu. Podobne ako pred siedmimi rokmi hlasovali v referende proti Zmluve z Nice, aj teraz eunifikáciu odmietli. Dúfajme, že nebude druhý pokus, lebo tie sa Írom už tak nedaria.
Zaujímavé bude sledovať, s akými novými nápadmi výjdu tentoraz EU potentáti.

Foto: Flickr-Informatique

Žiadne nálepky.

Byrokrati s mikročipmi

Martin Rojko — Wed, 11 Jun 2008 19:07:00 +0000

A opäť sme o niečo bližšie k reálnemu naplneniu Orwellovho románu „1984“. Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila a žiada sa dodať štvrté heslo ideológie Veľkého brata: kontrola je bezpečnosť.

Photo: Flickr by ExplotaMiCorazon

Konštatovanie, že podobné opatrenie u ľudí EK neplánuje ma akosi neukľudňuje.

Žiadne nálepky.

Je whisky whisky?

Martin Rojko — Wed, 30 Apr 2008 20:51:00 +0000

Champagne nie je len francúzska vinohradnícka oblasť. Dedina s rovnakým názvom existuje aj vo Švajčiarsku. Kvôli európskej legislatíve o registrácii obchodných značiek však musia obyvatelia zmeniť jej názov.

Za svoj úspech nevďačia firmy obchodným značkám, autorským právam ani patentom. Ale predovšetkým vlastnej predvídavosti, ochote riskovať, či schopnosti predať produkt. Proste podnikaniu. Pravda, ak nemyslíme tie tzv. „firmy“, ktorých zisky sú založené na vyhraných súdnych prípadoch o ochrane bezvýznamnej značky, o ktorej sa ľudia dozvedia až následne.

Čo je dobré na tom, že bryndza, oštiepok alebo tokaj je registrovaný v Bruseli? Nič. Obchodná známka vraj zabezpečí ochranu tradičných produktov pochádzajúcich z určitých regiónov, či vyrobených zvyčajným postupom. A čo keď sa oštiepok na poľskej strane Tatier vyrábal skôr ako na Liptove?! Vraj nie. Dôkazom sú nejaké dokumenty potvrdzujúce historické prvenstvo slovenských oštiepkarov.

A nestáčalo sa tokajské skôr v Maďarsku? A nie je sever našich južných susedov tiež tradičná oblasť so špecifickým postupom výroby? Počul som, že vraj na Novom Zélande tiež vyrábajú niečo podobné našej bryndzi a volá sa to Batach (od slova „Bad Taste Cheese“). Neporušujú tamojší ľudkovia nejaký globálny patentový zákon (námet pre OSN), pretože používajú rovnaké suroviny a na nerozoznanie totožný postup ako Podtatranci?

Foto: Flickr

Príklad japonského whiskára, ktorý chcel zarobiť na značke, je peknou ukážkou toho, čo prináša (a prinesie) ochrana tzv. duševného vlastníctva. Okrem zmonopolizovania odvetví, obchádzania zákona, menšej inovatívnosti firiem, sťaženia rozvoja menších podnikov to bude znamenať aj menšiu ostražitosť spotrebiteľov. Tí sa spoľahnú na „registrovanú značku“. Veď škótska whisky je len zo Škótska, fľaša má aj etiketu „Made in Scotland“, šups s ňou do košíka. Až doma pri otvorení tí skúsenejší prídu na to, že je to len úbohá imitácia. Kde sa stala chyba? Veď tá značka je predsa registrovaná (patentovaná, chránená)! Fuj, hnusná firma, klamlivý trh, ...atď.

No a čo sa stane, keď tu žiadne patenty a ochranné známky nebudú? Nič špeciálne. Japonec si kľudne vyrobí svoju whisky, ktorú budú piť možno miestni štamgasti v Jokohame. Možno sa mu podarí preniknúť na čínsky trh. No tí, čo poznajú originálnu whisky, druhý krát po tejto fľaši nesiahnu.

Poľské aj slovenské oštiepky existujú vedľa seba už niekoľko storočí, tie slovenské budú ľudia kupovať tak ako doteraz, tie poľské si musia budovať značku odznova. Ale firmy vyrábajúce tento druh syra uspejú najmä vďaka podnikaniu – to znamená vedieť počítať, efektívne hospodáriť, inovovať, propagovať, distribuovať.

Udelenie výhradného práva prvej firme, ktorá príde s nápadom, viac škodí ako prospieva konkurencii. Duševné vlastníctvo nie je to isté ako súkromné vlastníctvo. Nápad nemožno chytiť do rúk.

Žiadne nálepky.

O neznanosti teórie hospodárskych cyklov

Martin Rojko — Wed, 06 Feb 2008 17:58:00 +0000

K veciam súvisiacim s tzv. hypotekárnou krízou a jej dôsledkom sa vyjadruje už takmer každý. Do kompletnej zbierky slovenských analytikov chýbal naozaj už len pán Staněk z vládou váženej inštitúcie SAV.

„Hlavným dôsledkom finančnej krízy v Európe je nárast problémov s likviditou v bankovom sektore, čo sa odzrkadľuje v poklese ochoty poskytovania úverov. Dôsledkom problémov s likviditou je koncentrácia a sťahovanie likvidity bankami z ich dcérskych spoločností. Slovenského bankového sektora sa preto kríza dotkne iba sprostredkovane, práve cez sťahovanie likvidity materskými spoločnosťami bánk, nie nárastom objemu nesplácaných úverov.“

„Súčasná finančná kríza podľa Staněka v plnej miere odhalila život obyvateľov na dlh, ktorí podľa neho znižujú svoje výdavky, aby si zabezpečili dostatok zdrojov na splácanie úverov.
Podľa neho finančná kríza ešte nedoznela a bude pokračovať,“ toľko citácia zo Sity. A potiaľto je možné s pánom Staněkom súhlasiť.

V čom sa však ekonóm mýli: „...v súčasnosti finančnú krízu už nie je možné "ustrážiť" národnými vládami. Preto je podľa neho dôležité zamerať sa na novú finančnú architektúru Európskej únie a taktiež celého sveta, s cieľom "vyčistiť svetové finančné vody". Dôraz bude v budúcnosti potrebné klásť aj na dobudovanie ďalších kontrolných mechanizmov.“

Pán Staněk (ale i ďalší tzv. ekonómovia) sa prudko mýli. Predovšetkým vôbec nikto nehovorí o príčinách hypotekárnej krízy. Lacné úvery vznikli predsa z dôvodu svojvoľného manipulovania úrokovou sadzbou centrálnou bankou, vládnymi heslami „dom pre každého“, tlačením umelých papierikov, z čoho vznikali neefektívne investície firiem. Jednoducho ľudia ani podnikatelia nepoznali reálnu cenu peňazí, ktoré si požičiavali. Teraz prichádzajú dôsledky a ďalším znižovaním úrokovej sadzby FED-u sa budú len prehlbovať. Trh sa potrebuje prečistiť od zlých investícií, ale centrálna banka (štát) mu to neumožňuje.

Chcieť od národnej (európskej, svetovej) vlády, aby naprávala to čo zapríčinila, je choré. To je ako žiadať o neustály dozor nad zlodejom iného zlodeja. Riešenie existuje. Zrušenie centrálnej banky (každej) a návrat k zlatému štandardu.

Žiadne nálepky.

Keď v gratulácii niečo smrdí

Martin Rojko — Wed, 19 Dec 2007 17:30:00 +0000

Spojené štáty pogratulovali Európskej únii k podpisu Lisabonskej zmluvy. Ak vám tento názov „zmluvy“ nič nehovorí, určite sa rozjasní pri slove Ústavná zmluva. Áno, je to v niektorých referendách odmietnutá európska ústava, ktorá má navonok zjednodušiť rozhodovanie, ale v podstate posilňuje bruselský centralizmus.

"Spojené štáty podporujú silnú Európsku úniu ako globálnu silu za demokraciu, mier a prosperitu," necháva sa počuť ministerstvo zahraničných konšpirácií. Že by tie zaoceánske koťuhy dobre vedeli čo robia a priali si čo najtesnejšie zviazaný život na starom kontinente? Vytrhne Lisabonská zmluva americkú ekonomiku z približujúcich sa pazúrov hlbokej recesie?

Žiadne nálepky.