Aby bolo jasné, nie som za čo najnižšie dane, som proti akýmkoľvek daniam, teda okrádaniu ľudí, čo sa živia svojimi rukami alebo rozumom. A to v akejkoľvek forme, či to politici nazývajú daňami, odvodmi, poplatkami, alebo infláciou.

1, Opäť sa viac oslabí neuveriteľne silný mýtus o tzv. "pravicovej" vláde a politikoch. Títo reprezentanti svojich záujmov sa často pasujú do úlohy tzv. "rozumných" politikov, ktorí presadzujú akože menšie zásahy štátu do spoločnosti a ekonomiky, akože vytvárajú podmienky pre kreatívnych ľudí, ktorí sa nespoliehajú na všemocný štát. Figu borovú. Je to zásterka, (pred)volebná agitka, ktorá má týchto okrádačov odlíšiť od tzv. "ľavicových" zlodejov. Každý politik a úradník žije predovšetkým z peňazí, ktoré (či chce alebo nie) ukradne iným ľuďom. "My vás budeme okrádať menej ako oni," dalo by sa zostručniť ich posolstvo. Ak rozlišujete medzi dobrým a zlým zlodejom, ďalej ani nečítajte.

2, Možno sa aj na Slovensku konečne začne prejavovať otvorene nespokojnosť s vládou a vôbec demokratickým systémom, ktorý je založený na výbere medzi červeným a modrým (prípadne viacfarebným) lúpežníkom. Nespokojnosťou nemám na mysli nadávanie na vládu v krčme pri pive v jeden večer a ráno návrat do pohodlného úradníckeho kresla, či vybavovanie kšeftov s kamarátom na ministerstve. Nespokojnosťou nemyslím ani polhodinový míting na námestí, kde oficiálni zástupcovia poškodených skupín pred kamerami a mikrofónmi médií akože pohrozia politikom, aby na nich nesiahali, pretože inak založia vlasnú politickú stranu. Pod nespokojnosťou si predstavujem niečo podobné novembru 1989, Tunisku, Egyptu, Líbyi, Chorvátsku, Grécku 2011... S tým rozdielom, že demokracia by nebola tým, čoho by sa ľudia na námestí tento krát dožadovali.

3, Čím väčšie okrádanie štátnou mafiou, tým väčšia snaha ľudí ukrývať pred ňou svoje príjmy. Čím väčšia čierna ekonomika, tým menej ostane štátu na rozkrádanie a následné plienenie, šírenie propagandy, gumovanie hláv, stavanie grandiózne nezmyselných projektov, kupovanie podporovateľov, atď. 
Agora, Anarchy, Action!

(preložené z tohto originálu)

Ak navštívite zoologickú záhradu alebo cirkus, či dokonca vidiecku farmu v Indii, Thajsku alebo iných častiach Ázie, môžete tam nájsť ochočené slony. Tieto veľmi veľké, vznešené a mocné tvory sú naozaj vcelku ochotné pracovať s ľuďmi. Napriek tomu sú často uväzované veľmi slabým lanom.

Samozrejme, zdá sa absurdné, že by obrovské zviera bolo zaistené tak chabým prostriedkom. Porozprávajte sa s trénermi slonov a ubezpečia vás, že lano je len symbolické. Slon sa v skutočnosti môže uvoľniť. Teda prečo tak nespraví?

Ste v Thajsku, pracujete na cestnom projekte na vidieku a tamto je nekonečné okolie. Iné slony, s ktorými môžete mať sex. Nekonečná štedrosť jedla. Prečo tento slon dvíha a prenáša obrovský kmeň?

Odpoveďou je klamlivý trik. Tréner používal lano, keď bol slon ešte mláďaťom. V tom čase bol povraz príliš silný a mohol zadržať mladé zviera. Tak sa naše sloníča dozvedelo, že vtedy neuniklo, pretože nemohlo. Uvedomilo si skutočnosť, ktorá sa stala mylnou s tým, ako rástlo. A teraz sa nevyslobodí, hoci môže, pretože je presvedčené skúsenosťou z minulosti, ktorá však už nie je použiteľná. Tréner zavádzal slona o súčasných podmienkach prostredníctvom zážitkov z jeho minulosti.

Netešte sa a nežasnite teraz nad vašim mozgom. Slon má veľmi veľký mozog v porovnaní s telesnou hmotnosťou. Jeho mozog je oveľa väčší ako váš. Toto nie sú hlúpe tvory, ale úžasne zložité, spoločenské a kreatívne zvieratá.

Vaša minulosť

Pri každej udalosti, ktorú ste zažili, existujú dva aspekty. Prvým je to, čo sa stalo. Skutková podstata udalosti. Kto čo spravil, čo bolo povedané, komu sa veci prihodili alebo povedali, kde, kedy a ako. Všimnite si, že „prečo“ sa tu nenachádza.

Druhým aspektom je to, aký význam ste tomu priložili. Vaša je nielen skúsenosť (zážitok), ale aj jeho vlastná interpretácia. Máte svoje zdôvodnenie, „prečo“ sa tieto veci stali.

Slony ho majú tiež. Slon ako mláďa bol zviazaný. Neoslobodil sa. Takže áno, vravím, že má výklad (interpretáciu) toho, čo sa stalo. A presvedčil sám seba, že pretože sa nevyslobodil, nemôže sa vyslobodiť.

Možno si zvykol na povraz, zajatie. Možno si začal zvykať na rutinu. A podľa všetkého svoje zohrali aj „mrkva“, jedlo, pekné veci na hranie, sprchy, bahno a hocičo iné, čo dostávajú slony v zajatí. Ale interpretácia ostáva: Nemôžem uniknúť z týchto povrazov.

Presne takto to v skutočnosti nie je. Vzťahovalo sa to na slonie mláďa, ktoré bolo, nie na dospelého slona, ktorý je. Minulé udalosti môžu byť hoci aj zabudnuté, no ich výklad prežíva a nosí sa ako batožina na neohrabanom hrubokožcovi. Zostáva v zajatí, pretože si vytvoril pravdivú interpretáciu, ktorá sa stala mylnou. Nevyslobodil sa, lebo kedysi nemohol. Teraz sa môže vymaniť zo zajatia, ale nerobí tak. Taký je podvodný trik, taká je ilúzia, také je vaše zajatie.

Vaša budúcnosť

Takže ďalším ťažkým a životne dôležitým krokom je oddelenie toho, čo sa stalo, od toho, aký význam ste tomu priložili. A uvidieť, že to, čo teraz môžete spraviť, je nájsť posilujúcejšiu interpretáciu toho, čo sa stalo.

Nie ste tým, čo sa stalo. To, čo sa vám prihodilo, je len to, čo sa prihodilo vám. Časťou „batožinového“ aspektu je, že sa držíte toho, čo sa stalo, ako keby to bola vaša identita. No nie je to vaša identita. Je to len vaša minulosť.

Vašou príležitosťou teraz je načrtnúť budúcnosť, ktorú chcete vy. Človeka, ktorým chcete byť. A vytvoriť takú budúcnosť a takého človeka. Časť budúcnosti je spojená s minulosťou, pretože súčasnosť vzišla z minulosti. Ale časť tejto budúcnosti je úlne nenaformátovaná a pripravená na návrh z „tabula rasa“, z čistého listu. A nechať minulosť naďalej vládnuť nad tým, kým ste a kým môžete byť, znamená obmedziť to, čo môžete teraz robiť a čo môžete v budúcnosti vytvoriť.

Ak vytvoríte budúcnosť dívaním sa do minulosti a potom pridaním vecí, ktoré preferujete a odstránením vecí, ktoré nemáte radi, budúcnosť bude viac podobná minulosti do určitej miery a menej podobná v iných ohľadoch, no zostane VIAC alebo MENEJ rovnaká. A to nie je dobré.

Ste viac ako nejaká verzia minulosti, ste schopní vytvárať budúcnosť, ktorá je viac ako postupnou úpravou predošlých časov. Ste schopní navrhnúť budúcnosť zo základných surovín a uskutočniť ju celú bez ohľadu na minulosť.

Ale pre získanie tejto schopnosti a jej plné vyjadrenie sa musíte zbaviť minulosti, pustiť sa jej ako aj vecí, ktoré vás držia, teda batožiny minulosti. Neznamená to, že máte vymazať spomienky, tých sa nemožno zbaviť. Nie popierať, že sa veci stali – nemôžete a nemali by ste zapierať, čo sa udialo. Ale uznať, že sa stali a následne si všímať, že vás nezaväzujú. Že okovy minulosti sa vás netýkajú.

Potom uvidíte, že ste úplne oslobodení od toho, čo sa stalo, pretože ste konečne prekonali ten význam, aký ste tomu pripisovali.

Publikované aj na stránke Individual Sovereign University

Áno, tiež som kedysi dávno takto premýšľal. No presne takýto zákaz je návrat do minulých čias. Aj komunisti zakazovali a trestali za symboly, literatúru, myslenie. Aby nedošlo k omylu. Povedať, že komunizmus alebo fašizmus alebo nacizmus bol mierumilovný režim, v ktorom sa ľudia mali dobre, je nezmyselná, nepatričná, chorá blbosť. Rovnako tak propagovať myšlienky Marxa, Hitlera, Che-Guevaru alebo iných šialencov pokladám za bláznovstvo. Ale to je všetko, ako sa k takýmto veciam môžem postaviť. Verbálne alebo písomne ich odsúdiť. Pretože trestať niekoho za prejavovanie názoru, akokoľvek extrémneho, je ešte horšie ako takýto prejavovať. Nehovoriac o tom, že tento zákon by mal stíhať aj chudákov, ktorí majú niekde na povale domu zaprášené a zabudnuté knihy týchto „velikánov“. Ako pri každom podobnom zákone, aj tu je strašne veľký priestor pre svojvoľný výklad a odstraňovanie nepohodlných ľudí.

Trestanie niekoho za prejavený názor je však sprievodným javom všetkých establišmentských režimov. V stredoveku sa takto správala cirkev, neskôr fašisti, komunisti. Demokrati sa tak pekne zaraďujú medzi tých, ktorých chcú trestať. Spoločným menovateľom najmä posledných troch je zločinná organizácia nazývaná štát. Ten je katalyzátorom zvrátených myšlienok, nástrojom na ohlupovanie más a vytrvalé zbedačovanie plebsu. Demokracia nie je výnimka. Len klietka je o niečo zväčšená a lepšie sa o vás starajú.

Predstavme si, že každý by sa mohol bez hrozby strávenia zvyšku života za mrežami zúčastňovať na takýchto transakciách (neohrozujúcich život a majetok iných ľudí), či už ako predávajúci alebo kupujúci.  Zlaté stránky riešia každý problém. Existuje niekto, komu takýto stav nevyhovuje? Samozrejme, štátu.  Záujmovým skupinám, ktoré profitujú z nižšej konkurencie (alebo monopolu) pri ilegálnom postavení takýchto  aktivít. A politikom, strácajúcim posledné zvyšky kontroly nad ľuďmi.  Štáty samotné zväčšujú rozdiel medzi legálnymi a nelegálnymi trhmi. A veľmi často sú to práve ony, ktoré sú do takýchto transakcií zapojené.

Via: Jason Deraleau (Fr33agents)

-         Hans Hermann Hoppe: „Úvod k Etike slobody“ (z knihy „Demokracie, anarchie a omyly ekonomie“)

„... Podobne nemyliteľný je koncept, že by niekto vybavil svojho monopolistického ochrancu trvalým právom zdaňovať. Nikto by nikdy nepodpísal zmluvu, ktorá by umožnila ochrancovi tohto človeka, aby jednostranne určil sumu peňazí, ktorú mu tento človek musí za vlastnú ochranu platiť.

Od dôb Locka sa liberáli snažia vyriešiť tento vnútorný rozpor pomocou „implicitnej“, „tichej“ alebo „konceptuálnej“ zmluvy, kontraktu, konštitučnej zmluvy či ústavy. Všetky tieto krkolomné a zmätené pokusy viedli len ku stále rovnakému a nevyhnutnému záveru: Ospravedlniť existenciu vlády z explicitnej zmluvy medzi vlastníkmi súkromného majetku nie je možné.“

-         Hans Hermann Hoppe: „O omyloch klasického liberalizmu a budúcnosti slobody“ (z knihy „Demokracie, anarchie a omyly ekonomie“)

O ústave aj tu.