Profesor Hans-Hermann Hoppe, jeden z najradikálnejších a podľa nášho názoru najzaujímavejších žijúcich obhajcov rakúskej školy, skutočný obhajca voľného trhu a slobody, sa zúčastnil semináru vo Viedni, počas ktorého vystúpil s prednáškou organizovanou Obchodnou komorou Rakúska, ktorú sme mali možnosť navštíviť. Slávnostná miestnosť, kde sa prednáška [...]]]> Nasledujúce zhrnutie prednášky H.-H. Hoppeho vo Viedni je preložené zo stránky Acting-man.org, ktorej týmto ďakujem.

Profesor Hans-Hermann Hoppe, jeden z najradikálnejších a podľa nášho názoru najzaujímavejších žijúcich obhajcov rakúskej školy, skutočný obhajca voľného trhu a slobody, sa zúčastnil semináru vo Viedni, počas ktorého vystúpil s prednáškou organizovanou Obchodnou komorou Rakúska, ktorú sme mali možnosť navštíviť. Slávnostná miestnosť, kde sa prednáška konala, bola už v minulosti svedkom prednášok Ludwiga von Misesa a Friedricha Hayeka, takže miesto tejto udalosti bolo určite správne zvolené.

Tí, ktorí nepoznajú profesora Hoppeho, nájdu link na jeho internetovú stránku aj na tejto stránke. Je emeritným profesorom ekonómie na University of Nevada, Las Vegas, významným spolupracovníkom Ludwig von Mises Institute, zakladateľom a prezidentom Spoločnosti pre vlastníctvo a slobodu a bývalým editorom Journal of Libertarian Studies.

Profesor Hoppe je obvykle spájaný s rothbardovským krídlom rakúskej ekonomickej školy a je jedným z najkonzistentnejších a najpresvedčivejších obhajcov anarchokapitalizmu. Témou prednášky bolo „Ako štát spôsobuje ekonomickú krízu a nevie sa poučiť zo svojich chýb, a v snahe ukončiť krízu spôsobuje ešte väčšie ekonomické krízy v budúcnosti“, preto väčšina z toho, čo povedal, bude známa čitateľom tohto blogu.

Už v minulosti sme citovali Hansa-Hermanna Hoppeho, najmä v súvislosti s jeho tvrdením, že mainstreamová ekonómia tak extrémne podporuje etatizmus, pretože štát si v podstate podplatil väčšinu tejto profesie. Je ľahké podplatiť makroekonómov, lebo v skutočne slobodnej spoločnosti by sotva našla väčšina z nich uplatnenie (pretože by neexistoval štát „implementujúci politiku“). Len intelektuálni velikáni by mohli dúfať v zaplatenie súkromným sektorom – zvyšok by musel robiť niečo produktívne.

Chceme rýchlo prejsť väčšinu dôležitých bodov, ktorých sa profesor Hoppe dotkol v prednáške a sprostredkovať náš osobný dojem z neho.

Začal zmienkou, že prakticky všetci mainstreamoví ekonómovia, mnohí z nich držitelia Nobelovej ceny alebo tí, o ktorých sa vraví, že by mali byť, nedokázali predpovedať túto krízu. Len na okraj s humorným podtónom uviedol, že hoci je Paul Krugman cvok, prinajmenšom má tú slušnosť priznať tento fakt. Krízu nepredvídali ani úradníci FED-u, od jeho prezidenta nadol, ani nikto iný v obrovskom štátnom aparáte, o ktorom sa predpokladá, že „riadi“ ekonomiku.

Zadumane poznamenal, že rovnakí ľudia, ktorí nedokázali predvídať krízu a ktorí v mnohých prípadoch zohrávali významnú úlohu pri jej vytváraní, sú teraz poverení nájdením cesty z nej, čo je čisto absurdné. Uviedol, že typickou reakciou ekonometrikov je žiadať viac peňazí, aby mohli zdokonaliť svoje modely. Tvrdia, že ak by len mohli viac času a peňazí venovať modelovaniu, nakoniec by zistili, čo viedlo k problému. Rakúšania boli jedni z mála, ktorí naozaj predvídali krízu, aj keď nemohli predpovedať jej presné načasovanie. Je to paralela s krízou v 30. rokoch, ktorú Ludwig von Mises aj Friedrich Hayek rovnako predvídali.

Potom nasledovalo objasnenie monetárneho aspektu krízy – politiky lacných peňazí a úverov, ktoré umožnili boom, z ktorého rezultoval následný pád. Pretože prednáška bola súčasťou semináru, ktorý bol zameraný na úvod do princípov rakúskej ekonómie pre študentov a laikov, venoval Hoppe čas aj zabŕdnutím do teoretických aspektov, ktoré by mali byť čitateľom tohto blogu známe, ako napríklad zásadný rozdiel medzi úverom založeným na úsporách a úverom vytvoreným zo vzduchu. V základoch prezentoval stručný náčrt rakúskej teórie hospodárskeho cyklu.

Potom upozornil, že recept, ktorý úrady používajú pri ich snahe vysporiadať sa s prasknutím je rovnaký ako ten, ktorý vytvoril predchádzajúci cyklus. A  jedinou odpoveďou sú opäť lacné peniaze a deficitná spotreba.

V následnej časti otázok a odpovedí vyjadril profesor Hoppe svoj pesimizmus pokiaľ ide o budúcnosť, vzhľadom k tomu, že centrálne banky s ich monopolom na tlačenie peňazí a súvisiacim bankovým kartelom nemajú žiadnu motiváciu uberať sa iným smerom. V dôsledku toho bude podľa neho súčasný peňažný systém nakoniec rozmetaný v obrovskom hyperinflačnom požiari, hoci pripustil, že to môže ešte nejaký čas potrvať (pri otázke kedy reagoval „Dávam súčasnému systému tak ďalších desať až pätnásť rokov“, čo podnietilo opytujúceho reakciu „Tak dlho?“. Súhlasíme s opatrnosťou profesora v predpovedaní presného času – aj sovietsky systém sa udržal niekoľko desaťročí).

Poznamenal, že moderné dôchodkové programy založené na priebežnom financovaní sú v podstate pyramídové hry a prirovnal ich k Madoffovmu podvodu. Nakoniec sa rozpadnú ako všetky takéto programy.

Tiež povedal, že nanešťastie existuje na základe historickej skúsenosti málo dôvodov očakávať, že zrútenie systému bude nahradené niečim lepším – oveľa pravdepodobnejšie je, že politickí radikáli získajú moc.

Potom sa stručne zmienil o právach z intelektuálneho vlastníctva, ktoré by mali byť zahodené.

Jedna poznámka nás zasiahla a stojí obzvlášť za pozornosť, konkrétne keď zmienil, že človek uvidí ako mocný je naozaj trh, ak si uvedomí, že vo väčšine moderných sociálnych/vojenských (welfare/warfare) štátoch zhruba 30 % populácie tvoria tvorcovia bohatstva a aj tak to postupom častu vyústilo do vyššieho životného štandardu pre každého.

K nášmu dojmu z Hansa-Hermanna Hoppeho: napriek jeho pesimistickému výhľadu má zjavne veľký zmysel pre humor – to bolo vidieť pri niekoľkých príležitostiach počas prednášky aj následných otázkach. Ako intelektuál musí byť vyzdvihovaný nielen pre jeho dôležité pracovné diela, ale tiež pre jeho neoblomnú integritu a neúprosnú odvahu púšťať sa do tabuizovaných tém. Jeho opovrhovanie establišmentom, ktoré nás vedie po záhradnom chodníku, je skutočne osviežujúce.