Asociácia realitných maklérov vraj „obmedzovala voľnú [...]]]> Úradom, patriacim k pilierom štátnej moci pri šírení verejnej propagandy, je nepochybne aj monopolný protimonopolný úrad. Ten podtatranský prerušil dlhé obdobie mediálnej mlčanlivosti a opäť „nesklamal“. Hoci tento krát nejde o žiadnu ťažkú váhovú kategóriu v podobe niektorého z „dominantných subjektov na trhu,“ na vzniku ktorého sa štát priamo podieľal, o to viac je story úsmevnejšia.

Asociácia realitných maklérov vraj „obmedzovala voľnú súťaž medzi maklérmi, pretože stanovila maximálnu výšku provízií.“ Netušil som, že súťažiť o klienta sa dá čo najvyššími províziami. Zdá sa, že úradníci majú značne pomýlenú logiku, žeby z verejných zaobstarávaní sa, kde rozhoduje najvyššia cena?

Ale pripusťme, že správne znenie výroku PMÚ malo na mysli stanovovanie minimálnej výšky provízií. Makléri tak vraj „neboli motivovaní súťažiť o zákazníka nižšími ako stanovenými cenami.“ Páni úradníci, keby ste náhodou nevedeli, asociácia je dobrovoľné združenie, kde maklérov nikto nenúti vstúpiť. Teda ak nebudú súhlasiť s obmedzovaním maximálnej výšky provízie, tak do nej za týchto podmienok nemusia vstúpiť (respektíve môžu vystúpiť) a ponúkať svoje služby za menej. Odhliadnuc od tohto, maklérsky realitný trh len v Bratislave tvoria desaťtisíce ľudí (ktorých síce už ubúda), takže vplyv nejakej asociácie s pár agentami dieru do sprostredkovateľského biznisu nespraví. To samozrejme nič nemení na tom, že rozhodnutie PMÚ je nezmyslom, aj keby boli len dve firmy na trhu.

„Ceny za poskytnuté služby by mali byť výsledkom slobodnej dohody medzi poskytovateľom a klientom. Mali by pritom odrážať schopnosti, efektívnosť a náklady jednotlivých poskytovateľov a podliehať výlučne súťažným tlakom na trhu.“ Nedá sa iné, len súhlasiť. Uloží PMÚ pokutu aj sám sebe a všetkým verejným inštitúciam zasahujúcim do trhu? Alebo lepšie riešenie: navrhne svoje zrušenie a rovnako tak všetkých okrádačských úradov na čele s vládou, ktorá je megamonopolom?

Príkladom sú bary a kaviarne v Holandsku, ktoré sa spojili vo svojom odpore voči zákazu fajčenia. Po tretinovom poklese tržieb, ktorý prišiel po schválení zákona im veľa možností ani neostávalo. Po držiakoch na sviečky, ktoré plnili samozrejme inú funkciu, jednoducho vrátili späť na stoly popolníky. Holandská vláda ani početnými pokutami nezabránila koordinovanej vzbure.

Príkladom sú bary a kaviarne v Holandsku, ktoré sa spojili vo svojom odpore voči zákazu fajčenia. Po tretinovom poklese tržieb, ktorý prišiel po schválení zákona im veľa možností ani neostávalo. Po držiakoch na sviečky, ktoré plnili samozrejme inú funkciu, jednoducho vrátili späť na stoly popolníky. Holandská vláda ani početnými pokutami nezabránila koordinovanej vzbure.

Navyše, za pravdu pubom dali aj súdy, ktoré rozhodli, že vláda nemá žiadnu právomoc uvaliť úplný zákaz na menšie podniky bez personálu, ak väčším ponechala možnosť vyhradenia časti pre fajčiarov.

A nápad pre slovenské krčmy, ktoré podobné dôsledky šikany štátu ešte len čakajú: Ak svoje skladové priestory označíte ako nefajčiarske a zvyšok bude fajčiarsky, možno uspejete. Aspoň v Holandsku sa tak stalo. Ale pri slovenských sudcoch bude nádej o niečo menšia.

Ako dodáva Brad Taylor, občianska neposlušnosť funguje, ale zvyčajne len vtedy, ak je realizovaná vo väčšom množstve. „Pokojne sa vzoprieť vládnej tyranii možno koordinovanou činnosťou, nie zvolením „nášho človeka“ do úradu.“

Ak neviete, čo si v nedeľu obliecť, tu je jedna možnosť:

Treba ešte nejaký jasnejší príklad toho, že štátna regulácia finančných trhov je úplný nezmysel? Väčšou pyramídovou hrou je hádam už len realitná bublina FED-u. Kontrola štátu vytvára u investorov ilúziu bezpečia a ochrany, naletieť podvodníkovi nemajú problém ani veľké banky. Koľko podobných prípadov sa ešte objaví?

„Zákazníci nechcú koktejly, alebo napenené jogínske čajíčky, chcú pivo, vodku alebo whisky. A k tomu cigaretu,“ vraví [...]]]>

O reguláciu sa postarali samotní zákazníci, [...]]]> Ceny potravín vo väčšine veľkých potravinových reťazcov v Estónsku v posledných mesiacoch klesli niekde až o 10 %. Môže za to vláda, ktorá chce obchodníkov posielať za ich zvyšovanie do väzenia? Nie že by tamojši politici nemali takéto chúťky, no myslím, že sa to skončilo maximálne pri sporadických kontrolách obchodov.

O reguláciu sa postarali samotní zákazníci, ktorí na prudký rast (a nielen cien potravín, oficiálna miera inflácie tu dosahovala dvojciferný rast) spred roka zareagovali menším nakupovaním, výberom lacnejšieho tovaru. Obchodníci museli znížiť svoje marže, aby ľudí pritiahli naspäť.

U nás vláda ide rozdávať smiešne nálepky o nezneužívaní prechodu na euro. Dobrý obchodník, zlý obchodník, dobrý, zlý... Aj Židia sa značkovali žltými hviezdami.