Dôvod č. 1: Minulý týždeň trh prerazil kľúčovú hranicu 200-dňového priemeru na úrovni 1,3080. Pravda, rovnaká situácia nastala už posledný novembrový deň a býci sa vtedy ešte dokázali pozviechať po hranicu 1,34. Táto bola atakovaná potom ešte dvakrát, no vždy neúspešne. Trojnásobné jasné zamietnutie tejto úrovne, dokonca aj počas sviatkového decembrového obchodovania s nižším objemom a tradične vyššou bujarosťou (volatilitou) dáva tušiť, že pohyb nadol môže byť razantný.

Dôvod č.2: Formácia trojitého vrcholu na dennom grafe. Už spomínané trojnásobné neúspešné atakovanie prieniku nahor (mimochodom 38 % fibonacciho úrovne) v decembri vytvorilo „triple-top“, po ktorom, ako uvádza každá základná forexová príručka, možno očakávať výrazný pohyb opačným smerom.

Dôvod č.3: A potvrdenie tohto pohybu v našom prípade začína pod hranicou 1,2980, ktorá predstavovala najnižší bod a support v decembrovom nemastnom-neslanom kolísaní trhu do strany (dni, kedy trh netrenduje). No a ako vravia učebnice, po „čope“ prichádza trend. Čop bol zrušený prelomením úrovne 1,2980, takže by mal nasledovať trend.

Dôvod č.4: Okrem minulotýždňového prerazenia 200-dňového priemeru trh prelomil zároveň aj ďalšiu dôležitú support hranicu v podobe trendovej čiary, ktorá odolávala od konca vlaňajšieho augusta.

Dôvod č.5: Nedeľňajšie večerné otvorenie trhu v Ázii s výraznejšou medzerou smerom nadol dáva niečo tušiť.

Ale ako sa vraví, trader mieni, forex mení. Takže napriek množstvu dôvodov môžu nasledujúce dni vypáliť úplne inak. „Big boyz“ nikdy nespia a radi nasierajú drobný forexový ľud, snívajúci svoj sen o krajších zajtrajškoch. Napriek tomu, sú dni kedy všetci bez ohľadu na výšku účtov vidia na grafe to isté. A vtedy treba mať tlačidlá myší vyčistené a pripravené na potenciálne najlepšiu jazdu života. Takže pripraviť „sell“ príkazy, pripútať sa (zadať stop-loss) a bdieť!

Nathan Lewis: „Gold Never Has Been (and Never Will Be) in a Bubble“

http://dailyreckoning.com/gold-never-has-been-and-never-will-be-in-a-bubble/

Jeff Berwick: „Gold At Foothills Of a Mania“

http://www.safehaven.com/article/18672/gold-at-foothills-of-a-mania

Julian D. W. Phillips: „Have Central Banks Lost Control of the Gold Market?“

http://www.financialsense.com/contributors/julian-phillips/have-central-banks-lost-control-of-the-gold-market

Richard C.B. Johnsson: „Why Gold?“

http://www.lewrockwell.com/orig5/johnsson8.1.1.html

The Financial Times: „The Power Has Shifted: Individuals Now Own More Gold Than Central Banks“

http://www.economicpolicyjournal.com/2010/10/power-has-shifted-individuals-now-own.html

Gary North: „Why Gold Is Rising“

http://www.lewrockwell.com/north/north889.html

Adrian Ash: „Speculating in Gold“

http://www.safehaven.com/article/18068/speculating-in-gold

Richard Mills: „Silver Two Of Seven“

http://www.aheadoftheherd.com/Newsletter/Silver%20Two%20of%20Seven.htm

Investment Scoring and Timing Newsletter: „The Big Move Is Still To Come!“

http://investmentscore.com/editorials/the-big-move-is-still-to-come.php

Peter Schiff: „The Golden Decade“

http://www.lewrockwell.com/schiff/schiff105.html

Prieur du Plessis: „Gold Bullion Advances in All Currencies“

http://seekingalpha.com/article/202163-gold-bullion-advances-in-all-currencies

Jennifer Schonberger: „The Future of Gold, the Dollar, and More“

http://www.fool.com/investing/general/2009/12/11/the-future-of-gold-the-dollar-and-more.aspx

Vincent Fernando: „Roubini: A Big Crash Is Coming, But I Don´t Believe In Gold“

http://www.businessinsider.com/roubini-i-dont-believe-in-gold-2009-10

Saxo Bank: „Cena zlata v roku 2010 môže poklesnúť až na 870 USD“

http://www.finance.sk/zpravy/finance/30513/

David Karsboel (Saxo Bank): „Ako vysoko sa ešte môže vyšplhať zlato?“

http://ako-investovat.sk/index.php/trhy/79-saxo-bank/162-ako-vysoko-sa-moze-este-vysplhat-zlato-

Nouriel Roubini: „Vývoj zlata sa podozrivo podobá bubline“

http://finweb.hnonline.sk/c3-39708280-kP0000_d-roubini-vyvoj-zlata-sa-podozrivo-podoba-bubline

Radovan Žuffa: „Pozlátené ambície zlata“

http://profit.etrend.sk/ludia-a-udalosti/pozlatene-ambicie-zlata-3.html

Jaroslav Brychta: „Kdy splaskne bublina s cenou zlata?

http://aktualne.centrum.cz/finance/penize/investice/clanek.phtml?id=652443

CI Komodity: „Odporúčania pre rok 2010“

http://www.cikomodity.com/trhovy-komentar/komentar-odporucania-pre-rok-2010_02012010.htm

Juraj Karpiš: „Zlaté časy sa vracajú“

http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/juraj-karpis.php?itemid=513

Faktom je, že mainstreamoví investori zatiaľ nezačali nakupovať zlato. A nebudú tak robiť až pokiaľ sa nedostaví záverečná fáza vysokej inflácie. Politici, bankári a vôbec keynesiánci sa voči zlatu stavajú prinajmenšom nepriateľsky. Anti-zlatá propanganda prebieha už niekoľko desiatok rokov. Títo ľudia nezmenia názor a len neochotne akceptujú, ak drobní investori, ktorí doteraz držali väčšinu peňazí v rôznych peňažných alebo podielových fondoch, konečne prídu na to, že by mali väčšiu čiastku premiestniť do kovov. No tento pohyb nepríde v dôsledku rozhodnutí manažérov podielových fondov kúpiť akcie ťažobných spoločností. Bude výsledkom presunu investorov z akcií, dlhopisov, peňažného trhu do niečoho, čo dúfajú, že je zlato, nie nejaký sľub vyplatenia zlata niekedy v budúcnosti. Keď si priemerný investor uvedomí, že nemôže už viac dôverovať centrálnym bankárom, až potom uvidíme výrazný pohyb v zlate. Až vtedy tí, ktorí už teraz ohlasujú zlatú bublinu, môžu mať pravdu. Dovtedy netreba strašeniu niektorých manažérov hedžových a investičných fondov o bubline prikladať vážnosť.

Ak by všetky centrálne banky sveta chceli naozaj stabilizovať meny a dať ruky preč od akciových, hypotekárnych, dlhopisových trhov alebo trhu s komoditnými futures, potom by logicky nasledoval kolaps ceny zlata. Ale ako vraví Gary North, toto nie je svet, v ktorom žijeme.

Postupné strácanie dôvery v digitálne peniaze prebieha na celom svete. Takéto udalosti sa v histórii ľudstva nedejú často. Ale ak nastanú, je ťažké ich nejako zvrátiť. A my máme práve tú príležitosť byť pritom. Každodenná fluktuácia ceny nie je nijako podstatná, pokiaľ s touto komoditou denne neobchodujete. Podstatný je dlhodobý trend, ktorý je už takmer dekádu stúpajúci. A ešte ďalšiu môže byť. Kedy sa môže skončiť? Nie vtedy, keď to vyhlásia tzv. „investiční experti“, ktorí v živote ani nič iné netvrdili. Tí istí analytici z Wall Street, ktorí nevideli dot.com bublinu a realitnú bublinu, teraz upozorňujú, že stúpanie zlata sa o chvíľu skončí a cena je už premrštená. To isté vraveli vždy, keď sa cena prehupla cez každú stovkovú hranicu.

Tento moment môže prísť vtedy, ak majitelia zlata budú presvedčení, že opäť môžu dôverovať centrálnym bankárom (abstrahujme od predstavy, že po krachu súčasného peňažného systému tu bude niečo iné ako štátny monopol na peniaze). V januári 1980 sa cena vyšplhala na vyše 800 dolárov. V dnešnej cene by to bolo zhruba 2400 dolárov. Zhruba od tejto úrovni vyššie sa možeme začať podľa niektorých baviť o tom, či je cena umelo nafúknutá. Pred dvetisíc rokmi bolo možné za uncu zlata kúpiť primerané oblečenie. Teraz to isté, možno aj niečo viac. Od tejto úrovne vyššie už sa jedná o špekuláciu. Podľa toho, čo sa za zlato dá kúpiť, sa nezdá, že je jeho cena je podhodnotená. V súčasnosti je cena primeraná, tvrdí Bill Bonner. „Zlato od tejto úrovne je špekulácia. Ale špekulácia len na akademikov, ktorých zasvätení páni (šéfovia centrálnych bánk) aplikujú ich najnovší šialený plán – masívnu infláciu nových peňazí. Aká bude cena zlata ako uchovávača skutočnej hodnoty, ak uspejú?“

Rovnako ako na všetkých býčích trhoch aj tu platí, že väčšina cenového nárastu prichádza pred koncom cyklu, tesne pod vrcholom. No od tejto záverečnej mánie sme vzdialení podľa mňa niekoľko rokov. Dekádu po odštartovaní súčasného býčieho šprintu sme stále len pri polovici vrcholu po zohľadnení inflácie. Toto stúpanie je až na výnimky pomalé a pravidelné, s konsolidačnými prestávkami. Poklesy investori využívajú na nákup. Ani z technického hľadiska graf so zlatom nevykazuje náznaky cenového špicu.

Ekonomické faktory, ktoré katapultovali cenu nahor osemnásobne z roku 1976 do 1980 boli rovnaké ako tie dnešné. Peňažná inflácia a snaha roztočiť kolesá zotavovania ekonomiky. Ibaže dnes sa k tomu pridáva niekoľko ďalších, už spomínaných faktorov. Jedného dňa bude musieť džin naspäť do fľaše, no nebude to tak skoro.

Ak by vlády vo svete zvrátili súčasný smer, teda odrazu by sa ich rozpočty dostali do plusu, a ak by centrálne banky (USA, EÚ, Japonsku, či Číne) agresívne zvýšili úrokové sadzby na rozumnú úroveň 5 – 7 %, nie len o štvrť bodu každých pár mesiacov, potom by sa zlato pravdepodobne nedostalo k 5 000 USD. No dobre vieme, že toto sa nestane. Ak ani prudký pokles dolára neodradí FED od tlačenia nových peňazí a výrazne nezdvihne úroky a nestiahne likviditu z obehu, potom sa dolár premení na konfety. Potom nastane hyperinflácia. Vtedy cena zlata neskončí na pätisíc dolároch, ale podľa Petra Schiffa môže stúpať k 50, či 500-tisíc (áno, uletené čísla, ale rovnako tak hyperinflácia). Ak totiž neexistuje limit pre objem mien tlačených zo vzduchu, potom neexistuje ani hraničný strop ceny zlata alebo čohokoľvek iného so skutočnou hodnotou.

Iný pohľad na zlato hovorí o tom, že jeho hodnota je stála. Zmeny ceny odrážajú zmeny mien, ktoré sú s kovom porovnávané. Zlato samotné je v podstate neutrálne. Ak sa teda podľa tohto predpokladu jeho hodnota nemení, potom nemôže byť ani nikdy v bubline. Nastávajú časy, kedy ľudia zúfalo menia papierové peniaze za kov, no je to z dôvodu kolabovania hodnoty papierových peňazí. So zlatom to nemá nič spoločné.

Ako príklad môže slúžiť prehľad najväčších býčích trhov so zlatom za posledných sto rokov:

Roky 1920 – 1923: cena zlata v nemeckých markách vzrástla zo 160/uncu na 48 biliónov/uncu.

1945 – 1950: cena zlata v japonských yenoch stúpla zo 140 na 12 600/uncu.

1948 – 1967: v brazílskych cruzeiros zo 648 na 94 500 za uncu.

1970 – 1980: v amerických dolároch z 35 na 850 za uncu.

1982 – 1990: v mexických pesos z 8 000 na 1 025 000 za uncu.

1989 – 2000: v ruských rubľoch z 1 600 na 8 120 000 za uncu.

Preto pojmy ako „dopyt klenotníkov“, „vrchol zlata“, či „zlatá bublina“ strácajú význam a na hodnotu zlata majú zanedbateľný vplyv. Podľa Nathana Lewisa (The Daily Reckoning) akýkoľvek pokus nejako ohodnotiť zlato je stratou času. Koncepty ako „cena zlata upravená o infláciu“ alebo „pomer ceny zlata a ropy“, či „pomer celkového dlhu, meny voči množstvu zlata“, sú nezmyslom. Vec nemeniaca svoju hodnotu nikdy nie je lacná alebo drahá. Presne toto znamená slovné spojenie „zlato sú peniaze“. Cena môže dosiahnuť päťtisíc, desaťtisíc, stotisíc, milión alebo miliardu dolárov za uncu. „Hlásatelia bubliny budú peniť z úst až pokiaľ si nakoniec neuvedomia, že nikdy tu žiadna zlatá bublina nebola, ale bol to len krach papierových peňazí. Zlato sú peniaze. Vždy boli. Pravdepodobne vždy budú. Tento krát je to iné? Nemyslím si.“

Tzv. „dumb money“ (individuálni investori, ktorí príležitostne pozerajú CNBC kvôli burzovým tipom), vlády a centrálne banky, všetci títo pomaly chápu tomu, čo sa práve deje. Dokonca aj Jim Cramer (moderátor relácie Mad Money na CNBC) už má rád zlato. Ak toto nie je dôkaz toho, že sa dostávame do fázy šialenstva ...

Napríklad kanadský The Globe and Mail zo 4. januára 1980 pekne ilustruje, ako bude vyzerať koniec býčieho trhu so zlatom. Článok prichádza s nespočetnými príbehmi o vytváraní radov, ktoré sa začali tvoriť od skorého rána, kde veľa ľudí priznalo, že volali do práce s tým, že sú chorí, len aby sa mohli postaviť do radu a kúpiť si zlaté mince. Od Toronta, po Londýn a Paríž všetky boli vypredané. Takto nejako vyzerá koniec šialenstva. Ale súčasné titulky v denníkoch zatiaľ hovoria niečo iné. Pre porovnanie titulka Calgary Herald zo 14. septembra 2010. „Calgarians Rush to SELL Gold After Record High Hit“. Ľudia tvorili zástupy, len aby mohli zlato predať! Nič nás nemôže utvrdiť v našej pozícii so zlatom viac ako takýto nadpis. Pravda, od septembra už uplynulo pár mesiacov, podobné nadpisy sa mohli zmeniť napríklad na „Cena láme rekordy v očakávaní ďalšieho rastu, no analytici upozorňujú na bublinu“ (vyhľadávač Google našiel len minimum článkov o zlate v súčasnosti v slovenských médiách). Ďaleko od situácie zo začiatku roka 1980.

Ćlánok je publikovaný aj na stránke Mises.cz

Buuaaahaahaaa!!! Hádajte komu patria tieto slová... Nikomu inému ako Dr. Záhubovi – Norielovi Roubinimu, ktorého mainstreamové médiá často označujú ako za prvého, kto predpovedal vraj už pominuvšiu krízu. Prosím pekne, v roku 2007, keď už bolo aj ekonomickým amatérom nezaujímajúcich sa o rakúsku ekonómiu jasné, že niečo musí prasknúť! V kontexte toho preto vôbec nie sú jeho slová prekvapujúce, a už vôbec nie hodné pozornosti, ale len na pobavenie. A to ich vypustil nie tak dávno, len pred rokom.

Predovšetkým, u každého establišmentského ekonóma by bolo šokom, keby prehlásil, že verí niečomu, čo má reálnu hodnotu, napríklad zlatu. Áno, rast zlata môže podporovať deflácia a inflácia. Avšak to prvé tu zatiaľ nebolo a v dôsledku aktivity centrálnych bánk zrejme ani nebude, to druhé už sa deje. Navyše, nejako som nezaregistroval, že by kríza odišla. Zlato na 1 500 USD nezmysel? Toto je najnevydarenejší vtip o tomto kove, aký som v ostatnom čase počul. Bez inflácie a krízy vraj nemá zlato kam ísť – woooow. Ibaže tu máme jedno aj druhé zároveň. Cena nemôže vzrásť o 20 – 30 % - woooow. Ale môže Nouri, a presne o toto číslo aj vzrástla. Len za posledný rok.

V časoch kedy Roubini možno snoval ďalší zo svojich ekonometrických modelov, aby poopravil premenné na základe dot.com bubliny, o ktorej predtým netušil (?), napísal Marc Faber (toto je originálny Dr. Záhuba) v roku 2002 knihu „Zajtrajšie zlato“, ktorá je doteraz jedným z najlepších titulov o investovaní na trhu a v ktorej okrem iného pojednáva aj o príčinách a dôsledkoch hyperinflácie a úteku od papierových peňazí ku vzácnym kovom.

Ale aby sme po prognózy mimo misu nechodili ďaleko, tu je pravidelná predpoveď Saxobank na začiatku tohto roku: „... Navzdory tomu, že veríme v dlhodobý rast zlata (ktoré by sa mohlo do roku 2014 vyšplhať na hladinu 1 500 USD), tento obchod sa zdá byť až nadmieru jednoduchý a láka príliš mnoho hráčov na to, aby bol krátkodobo výnosný. Výrazná korekcia smerom k hladine 870 USD by mohla vyradiť špekulantov, ale pritom zachovať dlhodobý rastový trend. ..... Našim cieľom je 1 200/trojská unca počas jedného roka a 1 500/trojská unca v období piatich rokov. Z krátkodobého hľadiska však predpokladáme, že zlato ovládol veľký špekulatívny prvok a korekcia môže byť spôsobená odrazom USD. Očakávaná zmena k upevneniu monetárnej politiky v USA by mohla mať pravdepodobne negatívny dopad na ceny zlata. Predpokladáme však, že k tomu dôjde až v druhej polovici roku 2010 alebo ešte neskôr.Hehe, takže 870 a upevnenie monetárnej politiky, vravíte?

Alebo ďalšie úsmevné príklady spred roka:  „V. Vaňo sa pritom odkazuje na predpovede devätnástich komoditných analytikov, na ktorých sa spolieha agentúra Bloomberg. Tí očakávajú v treťom štvrťroku 2010 cenu zlata na úrovni 940 dolárov za uncu, najskeptickejší dokonca 850 dolárov. „Budúcnosť žltého kovu, najmä blízko súčasných rekordov, preto nepôsobí tak trblietavo, ako by sa zdalo,“ dodáva úsmevne V. Vaňo. ... Čo však z dohadov o nemanželskom vzťahu dolára a zlata pre dnešok vyplýva? Že hoci zlato je blízko zlomenia tohtoročného rekordu na  1 030 dolároch za uncu, nemusí byť pre niektorých obchodníkov výnosné. „Inými slovami, napríklad pre japonských investorov, ktorí vyčísľujú zhodnotenie svojej investície v jenoch, jenová cena zlata za ostatný rok klesla o 2,5 percenta,“ ozrejmuje V. Vaňo.“

Tabuľka z dôveryhodného zdroja o znehodnotení jednotlivých mien voči zlatu hovorí niečo iné. Áno, voči jenu kov stratil. Ale v roku 2008 (v tom období okrem neho aj švajčiarsky frank a yuan). Vlani to už bolo + 28 % a do apríla tohto roku 7,5 %. Kým vlani voči zlatu posilnili už len austrálsky dolár a juhoafrický rand, tento rok pravé peniaze získajú voči všetkým menám. A nasledujúce roky to nemá byť prečo inak, len výška prírastkov sa bude líšiť.

Omylní nie sú, pochopiteľne, ani brokeri (rovnaký článok spred roka): „A keďže tie aktuálne sú blízke historických maxím (v dolárovom vyjadrení), vidíme skôr priestor pre špekuláciu na pokles ceny. Úrovne blízke 1 020 dolárom za trojskú uncu sú podľa nášho názoru veľmi dobrou príležitosťou pre vstup do krátkych pozícií,“ tvrdí Ronald Ižip z CI Komodity. Spoliehať sa na dlhodobé vysoké výnosy z obchodu so zlatom (najmä z jeho futures – zmluvy na predaj a nákup), teda nie sú ideálne.“

Na akú takú obhajobu CI Komodity (teraz Trim Broker) slúži dlhodobé odporúčanie pre tento rok, teda okrem toho argumentu s defláciou, strašením fyzickým zlatom a výhodnosťou ETF fondov: „Investujte do zlata – Zlato je takmer jediná dlhodobá investícia, do ktorej sa oplatí v súčasnosti investovať. Aj napriek deflácii a možnému poklesu ceny zlata zo súčasných úrovní je zlato takmer bezrizikovou investíciou s potenciálom niekoľko 100% ziskov v najbližších rokoch. Zlato sú totižto takmer jediné peniaze, ktoré sa nedajú vytlačiť. Avšak pozor na investície do fyzického zlata, ktoré je nelikvidné alebo do fondov, ktoré nedržia fyzické zlato. Našim odporúčaním je ETF ZKB a približne 30% svojho kapitálu investovať do zlata.“

Na druhej strane nezvyčajne bystrý komentár ponúkol analytik X-Trade Brokers Jaroslav Brychta: „K tomu, aby i tento růstový impuls pro cenu zlata odezněl, proto není třeba nic menšího, než aby se náhle zvýšila důvěra investorů v papírové měny a reálnou ekonomiku, která by musela nastoupit na cestu rychlého, zdravého a především neinflačního růstu. O reálnosti tohoto nezbytného předpokladu, nechť si každý udělá svůj názor sám. Cena zlata těsně pod hranicí 1 100 USD není bublinou, která brzy splaskne, ale výsledkem snahy řešit vzniklé problémy stejnou medicínou, která současnou krizi způsobila - inflací. Přestože korekci ceny zlata po takto silném růstu nelze nikdy vyloučit, jen stěží bude tato korekce připomínat cokoliv blízkého splasknutí bubliny. Naopak, jakýkoli náhlý propad ceny zlata mohou obchodníci začít velmi rychle využívat k jeho opětovným nákupům.

Reálne videl situáciu pred rokom aj Juraj Karpiš z INESS: „Väčšina investorov však zlato stále ešte neobjavila. Určite zatiaľ nemožno hovoriť o masovom trende či zlatej horúčke. Veď celková hodnota všetkého zlata, ktoré bolo kedy vyťažené a teraz sa nachádza na zemskom povrchu je pri súčasnej cene 960 USD za jednu uncu len 5 biliónov USD. Teda ani nie polovica amerického štátneho dlhu. Napriek tomu sa zdá, že dochádza ku postupnej zmene postoja obyvateľstva a zlaté časy sa pomaly vracajú.“

Článok je publikovaný aj na stránke Mises.cz

Cena zlata nestúpa len z dôvodu oslabujúceho dolára. FED totiž nie je jedinou centrálnou bankou, ktorá pumpuje rôznymi formami nové peniaze do ekonomiky. Ľudia nemôžu v nijakom prípade priamo ovplyvniť činnosť centrálnych bánk, no môžu sa vyhnúť ich dôsledkom ich činnosti tak, že sa budú zbavovať týchto mien a kupovať to, čo si hodnotu zachováva. Podľa pamätníkov, ktorí zažili zlatú horúčku v roku 1979, zatiaľ tu tákáto mánia nie je. To, čo je možné pozorovať, možno označiť za postupné narastanie nedôvery voči domácim menám vo väčšine krajín.Ľudia si začínajú uvedomovať, že veriť sľubom politikov a ich prisluhovačov sa naozaj nevypláca.

„Každé ráno, keď sa pozriete do zrkadla, chcem, aby ste mysleli na to, „čo dnes urobím, aby som zvýšil zásobu peňazí?“...“ to sú slová Johna Ehrlichmana, poradcu Richarda Nixona, ktoré adresoval guvernérovi FED-u Charlesovi Pardeemu v roku 1970.

Bez šprintujúcej inflácie by kapitál pevne sedel v peňaženkách, vreckách alebo depozitných účtoch, pretože jeho kúpna sila by bola rovnaká aj zajtra. Sporitelia by tak mohli míňať (alebo nie) podľa vlastného želania, nie nútene vymieňať peniaze, aby zachovali hodnotu.

S dávkou irónie možno povedať, že súčasnú desaťročnú rely zlata odštartoval koncom 90. rokov vtedajší minister financií Gordon Brown. Podaril sa mu vskutku husársky kúsok, keď predal polovicu zásob kovu Veľkej Británie za cenu pod 300 dolárov/uncu, za čo mu mnohí zlatokopi (investori) poďakovali. Pre vysvetlenie, cena bola prakticky na dne, dve dekády za vrcholom.

Ešte pred desiatimi rokmi bola cena 279 dolárov na 20-ročnom minime. Pred desiatimi rokmi hospodárila väčšina vlád s prebytkom, niekto si ani len nevedel predstaviť možnosť defaultu, euro sa práve stavalo na svoje hlinené nohy. Dolár bol na niekoľkoročných maximách voči každej významnej mene. Tieto časy logicky nepriali zlatu. Väčšina analytikov vtedy tvrdila, že zlato ako peňažný kov skončil. Jeho cena sa vraj už nikdy nezotaví a len blázni by do neho investovali.Dnes sa nad takýmito výrokmi možno len pousmiať. Tento kov prekonal v zhodnotení akciové aj realitné trhy.

Celkový objem zlata je, na rozdiel od papierových mien, takmer konštantný a pohybuje sa na úrovni 163 tisíc ton. Objem peňazí v obehu však rastie tak výrazne, že FED už niekoľko rokov radšej nezverejňuje stav peňažnej zásoby M3. V časoch prijatia zlatého štandardu, teda voľnej vymeniteľnosti peňazí za zlato, mala jedna unca zlata hodnotu 20,67 USD. Ak sa prepočítal objem amerického zlata, ktorý má oficiálne (?) na svojich účtoch FED len k objemu vydaných dolárov v hotovosti, dostali by sme cenu zlata na úrovni vyše 6 000 USD. Ak by sa do toho započítali peniaze na bankových účtoch a termínovaných vkladoch, či iné „digitálne“ peniaze, teoretická cena zlata by v porovnaní so zlatým štandardom vystrelila do astronomických výšok.

Určite najaktívnejšou časťou sveta, kde sú ľudia aj domácimi vládami povzbudovaní k ukladaniu peňazí do vzácnych kovov, je Ázia. Čínska vláda odporúča ľuďom, aby mali aspoň 5 % majetku vo fyzickom zlate, pričom mince a tehličky je možné dostať v každom významnejšom obchodnom centre, banke alebo letisku. Podobné to začína byť v Rusku, Indiu ani netreba nejako zvlášť spomínať. Automaty sa už nejaký čas inštalujú aj Spojených arabských emirátoch, v Európe najmä v Nemecku a Rakúsku. V Malajzii predstavila opozičná politická strana začiatkom augusta zlatý dinár a strieborný dirham. Prvá várka zlata a striebra ocenená na 2 milióny ringgitov (625-tisíc $ ) sa predala za menej ako mesiac. Niektoré firmy (od majiteľov garáží až po taxikárov) v štáte Kelantan používajú zlaté a strieborné mince, pričom zamestnanci môžu štvrtinu výplatu dostať v dinároch alebo dirhamoch, ak o to požiadajú. Taktiež v Indonézii existujú náznaky, že tieto peniaze sa opäť dostávajú do obehu.

Prispôsobovať sa začínajú aj bankári. Banksteri z JPMorgan znovu otvorili podzemný trezor v New Yorku, ktorý nepoužívali od 90. rokov, z dôvodu rastúceho záujmu o tehličky. Mnohé komerčné banky už dokonca zbúrali svoje trezory v 80. a 90. rokoch. Teraz ich znova stavajú. JP Morgan nedávno otváral takýto v Singapúr, Deutsche Bank a Barclays Capital zvažujú otvorenie nových úschovní v Londýne. Zvýšená potreba skladov je daná nakupovaním skôr fyzického zlata ako futures vzácnych kovov alebo akcií ťažobných spoločností.

Súkromní investori držia zhruba 30-tisíc ton podľa spoločnosti GFMS, čo je vyše šestina celkového objemu. No čo je dôležitejšie, prvý krát v histórii je to viac ako majú centrálne banky. Investičný dopyt v objeme 1 900 ton vlani prekonal požiadavky šperkárov (1 759 ton) po prvý krát za posledných tridsať rokov. Tento trend nepochybne minimálne pokračuje aj v tomto roku. Záujem investorov totiž neslabne, práve naopak. Pritom títo ešte stále nedosiahli prijateľné rozloženie svojho portfólia a zlato je aktívom, ktorého väčšina z nich nemá dostatok.

A keď už sme opäť raz pri zlate, je dobré si v týchto dňoch pripomenúť, že s blížiacou sa jeseňou prichádza obdobie prajúce tomuto kovu. Aspoň to tvrdí historická štatistika z poslednej dekády. No ako pripomína server Arabian Money (viem, zvláštny zdroj, ale dobrý článok), táto zlatá jeseň môže prísť o niečo neskôr v dôsledku pravdepodobnej korekcie na akciovom trhu a teda aj poklesu ceny zlata zhruba do konca októbra, ak bude táto korekcia hlbšia. No viete si predstaviť lepší čas na kúpu?

Nabudúce o tom, či je tu zlatá bublina a či vôbec môže vo veľkom prepuknúť.

Čoraz viac z nich má problémy získať peniaze na medzibankovom trhu a na svoje každodenné operácie si požičiavajú od ECB v rekordných množstvách. Napríklad portugalské banky si v júni požičali 40 mld. €, v máji 36 mld. V Španielsku to bolo vyše 135 mld., zatiaľ čo dva mesiace predtým 90 mld. eur. Podľa odhadu Bank of England v nasledujúcich troch rokoch sú splatné pôžičky za zhruba 5 biliónov dolárov. Tento problém je najvypuklejší vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku, kde banky potrebujú refinancovať objem úverov prevyšujúci sumu, ktorú v danom roku zvyknú poskytovať.  Podľa MMF v tomto roku uplynie termín splatnosti dlhov vo výške 877 mld. €, budúci rok 771 mld., v roku 2012 714 mld. eur.

Problém č.1: Podhodnotenie potrebného kapitálu. Podľa výsledkov testu banky potrebujú naakumulovať kapitál vo výške 3,5 miliardy eur. To je zhruba desatina toho, čo sa odhadovalo ako minimum, horná hranica siahala po 100 miliárd eur. Objem je značne podhodnotený už len vzhľadom na riziko krachu nejakého štátu po dvoch, troch rokoch, kedy vyprší 750 mld. záchranný balík. Trhy ocenili riziko krachu Grécka na 70 % v nasledujúcich piatich rokoch za predpokladu, že pomoc EÚ nebude nekonečná. Default, hoci aj čiastočný, Grécka alebo akejkoľvek inej krajiny, môže viesť k ďalším. Len samotné španielske banky potrebujú pre solídnu rekapitalizáciu zhruba desaťnásobok tejto (3,5 mld. €) sumy. Ak by napríklad hranica vlastného kapitálu tzv. Tier 1 bola posunutá o percento vyššie (na 7 %), už by neprešlo 24 bánk.

Problém č.2 : Ignorácia väčšiny štátnych dlhov, ktoré banky držia. Pretože regulátori „sa nenazdávajú, že nastane krach nejakého štátu,“ testovaný scenár zohľadňoval len straty zo štátnych dlhopisov, s ktorými banka obchoduje, nie ktoré drží až do ich splatnosti. „Nepočítali sme s defaultam pre nejakú krajinu. Nespravili sme tak preto, že si nemyslíme, že takáto situácia nastane,“ tvrdí Vitor Constacio, viceprezident ECB.  Ta pohoda, ne? Veď preto sa robia modelové scenáre, aby sme si potvrdili, že to, čo si nemyslíme, že nastane, ani nenastalo. Zhruba 90 % gréckych dlhopisov držia banky na ich bankových knihách, zvyšok v obchodných knihách. A hodnotu dlhopisov na bankových knihách musia odpísať len vtedy, ak existujú vážne pochybnosti o schopnosti štátu dlh splatiť v plnej výške alebo splácať úroky. Ak by testy zohľadnili straty z dlhopisov držaných v týchto bankových knihách, pod 6 % hranicu by spadlo už 24 bánk. Celkový kapitálový deficit týchto bánk by tak dosiahol 15 miliárd eur.

Problém č.3: Informácie o bankách sú verejnosti nedostupné a teda neverifikovateľné. To znamená, že si môžu kľudne aj vymýšľať.

Že by na trhoch po zverejnení panoval bezbrehý optimizmus, to sa nedá povedať. Zatiaľ to vyzerá skôr na opatrný pesimizmus. Trojmesačná sadzba Euribor siaha stále na najvyššiu tohtoročnú úroveň, euro na forexovom trhu narazilo okrem toho aj na technickú bariéru.

Ako dodáva Cliff Wachtel, kľúčová otázka ostáva rovnaká ako predtým. Ako dlho sa bude dariť ešte EÚ brániť padnutiu nejakého štátu alebo „too big to fail“ banky?