Súkromné Vlastníctvo

Vtip: Eurobanky sú bez problémov

Martin Rojko — Tue, 27 Jul 2010 15:09:21 +0000

Stres-testy európskych bánk dopadli podľa očakávania. Sú jednou veľkou fraškou. Len sedem bánk z 91 neprešlo testami, z toho dve z nich sú už zoštátnené. Naozaj si regulátori myslia, že niekto naletí na takýto lacný trik a bude zvyšné považovať za bezproblémové? Podobne ako pri zažehnávaní gréckej insolventnosti pred pár mesiacmi, aj terajšia snaha eubyrokratov o zmätenie pochybností o európskych bankách zo stola spôsobuje skôr opačný účinok. Ak mali niektorí pozorovatelia predtým len pochybnosti, teraz už vedia. Banky toho veľa skrývajú a majú prečo.

Čoraz viac z nich má problémy získať peniaze na medzibankovom trhu a na svoje každodenné operácie si požičiavajú od ECB v rekordných množstvách. Napríklad portugalské banky si v júni požičali 40 mld. €, v máji 36 mld. V Španielsku to bolo vyše 135 mld., zatiaľ čo dva mesiace predtým 90 mld. eur. Podľa odhadu Bank of England v nasledujúcich troch rokoch sú splatné pôžičky za zhruba 5 biliónov dolárov. Tento problém je najvypuklejší vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku, kde banky potrebujú refinancovať objem úverov prevyšujúci sumu, ktorú v danom roku zvyknú poskytovať. Podľa MMF v tomto roku uplynie termín splatnosti dlhov vo výške 877 mld. €, budúci rok 771 mld., v roku 2012 714 mld. eur.

Problém č.1: Podhodnotenie potrebného kapitálu. Podľa výsledkov testu banky potrebujú naakumulovať kapitál vo výške 3,5 miliardy eur. To je zhruba desatina toho, čo sa odhadovalo ako minimum, horná hranica siahala po 100 miliárd eur. Objem je značne podhodnotený už len vzhľadom na riziko krachu nejakého štátu po dvoch, troch rokoch, kedy vyprší 750 mld. záchranný balík. Trhy ocenili riziko krachu Grécka na 70 % v nasledujúcich piatich rokoch za predpokladu, že pomoc EÚ nebude nekonečná. Default, hoci aj čiastočný, Grécka alebo akejkoľvek inej krajiny, môže viesť k ďalším. Len samotné španielske banky potrebujú pre solídnu rekapitalizáciu zhruba desaťnásobok tejto (3,5 mld. €) sumy. Ak by napríklad hranica vlastného kapitálu tzv. Tier 1 bola posunutá o percento vyššie (na 7 %), už by neprešlo 24 bánk.

Problém č.2 : Ignorácia väčšiny štátnych dlhov, ktoré banky držia. Pretože regulátori „sa nenazdávajú, že nastane krach nejakého štátu,“ testovaný scenár zohľadňoval len straty zo štátnych dlhopisov, s ktorými banka obchoduje, nie ktoré drží až do ich splatnosti. „Nepočítali sme s defaultam pre nejakú krajinu. Nespravili sme tak preto, že si nemyslíme, že takáto situácia nastane,“ tvrdí Vitor Constacio, viceprezident ECB. Ta pohoda, ne? Veď preto sa robia modelové scenáre, aby sme si potvrdili, že to, čo si nemyslíme, že nastane, ani nenastalo. Zhruba 90 % gréckych dlhopisov držia banky na ich bankových knihách, zvyšok v obchodných knihách. A hodnotu dlhopisov na bankových knihách musia odpísať len vtedy, ak existujú vážne pochybnosti o schopnosti štátu dlh splatiť v plnej výške alebo splácať úroky. Ak by testy zohľadnili straty z dlhopisov držaných v týchto bankových knihách, pod 6 % hranicu by spadlo už 24 bánk. Celkový kapitálový deficit týchto bánk by tak dosiahol 15 miliárd eur.

Problém č.3: Informácie o bankách sú verejnosti nedostupné a teda neverifikovateľné. To znamená, že si môžu kľudne aj vymýšľať.

Že by na trhoch po zverejnení panoval bezbrehý optimizmus, to sa nedá povedať. Zatiaľ to vyzerá skôr na opatrný pesimizmus. Trojmesačná sadzba Euribor siaha stále na najvyššiu tohtoročnú úroveň, euro na forexovom trhu narazilo okrem toho aj na technickú bariéru.

Ako dodáva Cliff Wachtel, kľúčová otázka ostáva rovnaká ako predtým. Ako dlho sa bude dariť ešte EÚ brániť padnutiu nejakého štátu alebo „too big to fail“ banky?

Pridaj na:

Nálepky: banky, centrálna banka, EÚ, euro

Súvisiace príspevky

Vláda je obyčajná banda lúzrov

Martin Rojko — Tue, 13 Jul 2010 07:55:00 +0000

„Nerozumiem, prečo ľudia očakávajú, že vláda bude robiť niečo rozumne. Všetko, čoho sa chytí, sa zmení na pohromu. Je to banda politikov, ktorí sú obyčajnými pijavicami a lúzermi. Sú to ľudia z univerzít a stredných škôl, ktorí vždy chceli byť predsedami, úradníkmi už v študentských radách. Vtedy ste ich nevedeli vystáť a teraz ich počúvate.“

Z USA sa čoskoro stane rozvojová krajina, ktorá zažije revolúciu sprevádzanú bojmi o potraviny, odporom squatterov, protidaňových nepokojov, pričom dovolenky budú viac o zháňaní jedla ako darčekov. Situácia bude horšia ako počas veľkej hospodárskej krízy a nikto na to nie je pripravený. Do USA prichádza fašizmus a Čína možno prejde na zlatý štandard.

Nie, netvrdí to „nejaký anarchista alebo rakúšan“, ale Gerald Celente z Trends Research Institute. Človek, ktorého mainstreamové médiá nemajú problém citovať a zopár prognóz v minulosti už mu vyšlo.

Click here to view the embedded video.

Pridaj na:

Nálepky: Celente, kríza, vláda

Súvisiace príspevky

Euro – ochranný štít? Buaaaahaaa!

Martin Rojko — Tue, 06 Jul 2010 15:55:48 +0000

Spoločná európska mena vznikala od začiatku na politickú objednávku. A všetko, čo vzniká nariadením zhora a nie spontánnym vývojom, má (zvyčajne) len dočasné trvanie. Vznik eurozóny sprevádzali sľuby a ubezpečovania politikov, centrálnych bankárov a ich mienkotvorných prisluhovačov o tom, že krajiny budú inak ekonomicky neúspešné. Ľudia namietajúci tomuto projektu boli označovaní za antieurópanov. Po vyše desiatich rokoch je, napriek všetkej neistote, jedna vec jasná: politické centrálne plánovanie sa opäť ukázalo ako nezmysel a cesta do pekla.

Britský think-tank Open Europe nedávno publikoval dávne aj nedávne výroky europolitikov, ktoré ich usvedčujú prinajmenšom z omylov, klamstiev a nesúladu slov a činov. Tu sú niektoré z nich:

„Euro je ochranným štítom voči kríze,“ J.M. Barroso, február 2010

„Neexistuje ani len najmenšia hrozba rozpadu eurozóny... Práve naopak, očakávam, že eurozóna bude výnimočne stabilná v dlhodobom horizonte...Aby bolo jasné, eurozóna tu ostane,“ Wolfgang Munchau z Financial Times, september 2006

„Solidarita je možná a bude existovať. Pomoc v núdzi (bailout) nie je možná a nebude,“ EU komisár J. Almunia v januári 2010

„Žiadna vláda alebo krajina nebude môcť očakávať osobité zaobchádzanie. ECB nezmení princípy len preto, že štátne dlhopisy členského štátu už nespĺňajú vhodné kritériá,“ J.-C. Trichet v januári 2010.

„Máme Zmluvu, podľa ktorej nie je možné platiť núdzovú pomoc štátom v problémoch,“ Angela Merkel, marec 2010.

„Vedeli sme, že Grécko podvádza, bolo jasné už pri vstupe, že s ich číslami niečo nie je v poriadku,“ EU komisár Karel De Gucht v máji 2010.

„Neexistuje vo svete banka nezávislejšia od politiky ako ECB,“ prvý prezident ECB Wim Duisenberg v roku 1998.

„Napriek všetkým sľubom a proti explicitnému zákazu vlastnej ústavy sa ECB zapojila do financovania štátov. Pochopiteľne, všetko toto bude mať dopad,“ bývalý prezident nemeckej centrálnej banky Karl Otto Pohl v máji 2010.

„Je zjavné, že ak ECB koná týmto spôsobom, je to preto, že tak chcú európske vlády,“ hlavný ekonóm Barclays v Nemecku Thorsten Polleit v máji 2010

„Euro bolo prijaté naozaj pre politické účely, nie ekonomické, ako krok k mýtu Spojených štátov európskych. Jeho dopad bude v skutočnosti práve opačný,“ Milton Friedman v roku 2001.

Pridaj na:

Nálepky: centrálna banka, euro, mýtus, politika

Súvisiace príspevky

Politik v pekle a nebi

Martin Rojko — Thu, 24 Jun 2010 08:33:34 +0000

Prehrabávaním sa v päťročnom archíve blogu som narazil na tento volebný vtip. Trochu pridlhý na môj vkus, ale opäť ma pobavil.

S blížiacim sa termínom „dražby ukradnutého majetku“, ako voľby nazval H.L. Mencken, rastie intenzita sľubov politických strán a mediálne masírovanie o „občianskej povinnosti zúčastniť sa“ tejto dražby. O tom, ako vážne treba brať na vedomie predvolebné vyhlásenia politikov, je aj nasledujúci vtip od neznámeho autora.

Politika kráčajúceho po ulici jedného dňa tragicky zrazí nákladné auto a on zomrie. Jeho duša príde do neba a tu pri vchode stojí Svätý Peter.
„Vitaj v nebi“, hovorí Sv. Peter. „Pred tým ako vstúpiš, zdá sa, že je tu problém. Vieš, málokedy sa stretávame s vysokým úradníkom v týchto končinách, takže nevieme, čo s tebou.“
„Žiaden problém, len ma nechajte vstúpiť,“ hovorí muž.
„No, rád by som, ale mám príkazy od toho nahore. Necháme ťa prežiť jeden deň v pekle a jeden deň v nebi. Potom sa môžeš rozhodnúť, kde stráviš večnosť.“
„Ja som sa už rozhodol, chcem byť v nebi,“ hovorí politik.
„Prepáč, ale máme svoje pravidlá.“
Na to ho Sv. Peter odprevadí k výťahu, ktorý ho väzie dole, dole, dole až do pekla. Dvere sa otvoria a on sa ocitne v strede zeleného golfového ihriska. V diaľke je bar a pred ním stoja všetci jeho priatelia a ostatní politici, s ktorými spolupracoval. Každý je oblečený vo večernom obleku a žiari šťastím. Ponáhľajú sa privítať ho, podať mu ruku a zaspomínať na skvelé časy, keď bohatli na úkor ľudí. Zahrali si priateľský zápas v golfe a potom si pochutnali na večeri z homára, kaviáru a šampanského. Prítomný je aj diabol, ktorý je skutočne veľmi priateľský chlapík, zabáva sa, tancuje a rozpráva vtipy. Tak dobre sa bavia, že skôr ako si to uvedomí, je čas ísť.
Každý sa s ním srdečne rozlúči a kýva na pozdrav, zatiaľ čo výťah stúpa nahor. Výťah ide hore, hore, hore, dvere sa otvoria a tam ho opäť čaká Svätý Peter.
„Nastal čas navštíviť nebo.“
24 hodín strávi politik so skupinou spokojných duší, prechádzajúcich z oblaku na oblak, hrajúcich na harfe a spievajúcich. Všetci sa bavia a skôr ako si to uvedomí, 24 hodín uplynulo a Sv. Peter sa vracia.
„Dobre, strávil si deň v pekle a deň v nebi. Teraz si vyber svoju večnosť.“
Politik chvíľu premýšľa a odpovie: „No, nikdy by som to nebol povedal, nebo bolo úchvatné, ale myslím, že lepšie by som sa mal v pekle.“
A tak ho Sv. Peter odprevadí k výťahu a on klesá dole, dole, dole do pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a on sa ocitne v strede pustej krajiny, pokrytej odpadom, špinou a smetím. Vidí všetkých priateľov oblečených v otrhaných šatách ako zbierajú smetie a dávajú ho do čiernych tašiek.
Diabol podíde k nemu a položí mu ruku na rameno.
„Nerozumiem,“ kokce politik. „Včera som tu bol a stálo tu golfové ihrisko s barom, jedli sme homára, kaviár, pili šampanké, tancovali a skvele sa bavili. Teraz je tu len pustatina plná odpadkov a moji priatelia vyzerajú úboho a nešťastne. Čo sa stalo?“
Diabol pozrie na neho, usmeje sa a hovorí: „Včera sme viedli kampaň... Dnes si si zvolil.“

Pridaj na:

Nálepky: politika, Voľby

Súvisiace príspevky

Spravodlivosť pre Bradleyho Manninga!

Martin Rojko — Tue, 22 Jun 2010 16:05:11 +0000

Vojak americkej armády v Iraku Bradley Manning zverejnil videonahrávku, na ktorej vojaci výstrelmi z vrtuľníka vraždia nevinné obete. Pre odhalenie tejto pravdy sedí teraz vo väzení. Ak si aj vy myslíte, že zabíjanie iných ľudí je vraždou bez ohľadu na to, či to prevádza známy gangster, človek v obleku alebo neznámy vojak v mene "demokracie a slobody" a odvážny človek upozorňujúci na takéto konanie nemá čo hľadať za mrežami, podporte túto petíciu!

Pridaj na:

Nálepky: Bradley Manning, vojna

Súvisiace príspevky

Krugman opäť púšťal vetry

Martin Rojko — Mon, 21 Jun 2010 16:30:30 +0000

Nežijeme v normálnej dobe. Aj vďaka dementom ako Paul Krugman, ktorý opäť raz potvrdzuje, že nie je normálny. Respektíve tvrdí len to, čo chcú počuť politické elity. Čudovať sa, že ho ešte vôbec niekto cituje, je zrejme zbytočné.

Pridaj na:

Nálepky: kríza, Krugman, politika

Súvisiace príspevky

Kto varoval pred realitnou bublinou? Takmer všetci

Martin Rojko — Fri, 18 Jun 2010 14:57:05 +0000

V rámci päťročnice tohto blogu si dnes dovolím upriamiť pozornosť na článok Billa Bonnera. Áno, písal sa rok 2005.

"Where others see enlightenment, we see rampant stupidity. Where others see geniuses, we see blockheads. Where others see the future clearly, we see only the murk of our own thoughts and desires. We have no idea what will happen, but when others bet that something extraordinary would become even more extraordinary, we are happy to take the other side of the wager. The mean would not exist if things did not regress towards it. The days get longer and longer until today; and then they get shorter. Gradually, the days' length regresses to a mean of 12 hours of sunshine, 12 hours of darkness. The trend does not stop there. Then, the days continue to get shorter and shorter until December 21st, when once again, they regress to the mean.

Real estate will regress to the mean just like everything else, dear reader. Prices will either fall sharply. Or they will stop rising, and fall gently against inflation. One way or another, soon or late, the real price of property will go back to where it always has been. Yale economist Robert Shiller predicts a 25% drop in residential property prices. The Economist hints at a worldwide recession when the air goes out of the real estate market. Maybe they will both be right."

Pridaj na:

Nálepky: Bill Bonner, kríza, reality, recesia

Súvisiace príspevky

Španielska korida sa blíži

Martin Rojko — Wed, 16 Jun 2010 11:50:45 +0000

Šéf Medzinárodného menového fondu vraj neprišiel na stretnutie s predsedom španielskej vlády kvôli pripravovanému ďalšiemu bailoutu. Ha-ha-ha. Iste. Osobnou návštevou sa predsa odjakživa rieši úplne nepodstatné tliachanie. Alebo že by sa bavili o futbale?

Už dlhšie a v súčasnosti čoraz intenzívnejšie všetko nasvedčuje tomu, že v najbližších dňoch (týždňoch) nás čaká opäť poriadna španielska korida a z malého eurobýka bude opäť statný medveď. Ale už v inej váhovej kategórii ako bol ten grécky...

Pridaj na:

Nálepky: euro, kríza

Súvisiace príspevky

5 rokov Vlastníctva

Martin Rojko — Mon, 14 Jun 2010 16:53:59 +0000

14. júna 2005 vznikol tento blog o súkromnom vlastníctve a slobode. Teda to je dátum prvého zachovaného postu, ktorý odvtedy prebrázdil niekoľko domén, až zakotvil na freedom-blogs.com. Úplne počiatočné počiny vznikali sporadicky ešte zhruba dva roky predtým.

Päť rokov je celkom pekné výročie a keďže rád spätne hodnotím svoje myšlienky (aj iných), dovolím si v nasledujúcich dňoch znova publikovať niektoré z nich. A keďže máme práve po voľbách, hodí sa napríklad tento: „Prečo nejdem voliť“

Tento víkend tu máme voľby do samosprávnych krajov. Ako každé štyri roky, aj teraz mnohí ľudia stoja pred výberom „menšieho zla“. Predvolebné prieskumy naznačujú účasť voličov na úrovni okolo 20%.

Ľudia sa oprávnene cítia byť vylúčení, ignorovaní a klamaní politikmi. Politické strany prichádzajú s ešte kreatívnejšími spôsobmi ako ukradnúť niekomu a rozdať inému, teda záujmovým skupinám. To s čím neprídu, je uspokojiť potreby tých z nás, ktorí len chcú byť neobťažovaní.

Súťaženie a väčšia konkurencia na trhu vedie ku zvyšovaniu kvality. Firma vykonávajúca svoj džob vynikajúco v porovnaní s inými (pri poskytovaní toho istého tovaru alebo služby), uspeje. Trh je vždy otvorený novým účastníkom, ktorí môžu existujúcim poskytovateľom ukázať, ako robiť tú istú vec lepšie alebo skúsiť niečo úplne iné. Spotrebitelia odmenia šikovných a potrestajú hlúpych podnikateľov, takže na vrchol sa dostanú najlepší. Existuje tu zodpovednosť za chyby, ktoré sú potrestané.

Naproti tomu v politike ostrejšia konkurencia prináša presný opak. Kvalita neustále klesá. Ak nastáva v niečom zlepšenie, spočiva v spôsobe konania zlých vecí: klamania, podvádzania, manipulácie a kradnutia. Ako argumentoval Hayek, v politike sa na vrchol vyštverajú najhorší.

Voľby kopírujú všetky nahoršie aspekty socializmu. Kandidáti klamú ľuďom za účelom získania moci nad inštitúciou, ktorú nevlastnia, ale budú riadiť štyri roky. Počas tohto obdobia budú víťazné gangy rozhodovať o spôsobe minutia značného objemu finančných prostriedkov. V tejto hre neriskujú prakticky nič. Najhorší dôsledok môže byť nezvolenie o ďalšie štyri roky a zbohatnutie vďaka svojim záujmom, ktoré sme financovali z našich daní.

V politike neexistuje možnosť zrušenia predplatného, vrátenia tovaru, nemôžete žiadať svojho poslanca o vrátenie peňazí. Všetci sme uväznení v systéme, z ktorého niet úniku, a ešte nám vravia, že máme byť vďační za možnosť každé štyri roky zmeniť tvár despotizmu.

Pridaj na:

Nálepky: Voľby

Súvisiace príspevky

Nevolím, teda som

Martin Rojko — Fri, 11 Jun 2010 16:54:56 +0000

Vážení politici a ich prisluhovači,

podobne ako pred štyrmi rokmi (a ešte pár rokov predtým), ani zajtra nejdem vhodiť žiadny volebný lístok do schránky a nezúčastním sa vašej perverznej hry zvanej voľby. Je mi jasné, že každý sa musí niečím živiť a nebyť politiky, mnohí z vás by zametali ulice. Ale aj ten posledný zametač ulice zarába svoje peniaze poctivo a ponúka svojou prácou protihodnotu, ktorú chcú iní ľudia. Vy svojim drístaním v médiách, na zasadnutiach a mítingoch (len pred voľbami) len rozoštvávate a nasierate ľudí. To by, samozrejme, samo o sebe ešte nebolo také strašné. Ale vy im navyše svojimi zákonmi, reguláciami, obmedzeniami, príkazmi zasahujete do životov a určujete, čo robiť a čo nie. Ani toto však ešte nie je to najhoršie. Vy ľudí okrádate o čas, peniaze, energiu. Navyše tých nezapadajúcich do vášho systému mlátite a často aj zabíjate.

Nie, zúčastniť sa volieb nie je moja občianska povinnosť. Rovnako (alebo veľmi podobne) apelovali pred vyše 20 rokmi komunisti, keď boli voľby povinné. Aj oni si uvedomovali, že si musia takto akú-takú legitimitu udržovať. Preto sa tak všetci do jedného bojíte nízkej účasti ovečiek a podaktorí z vás vyhlasujú, že nie je dôležité koho volíte, ale že prídete vhodiť hlas. Určite ste už niekde počuli výrok „Ak by voľby niečo zmenili, boli by zakázané“. Presne tak to je. Touto politickou hrou sa stále len udržuje systém, v ktorom tí aktuálne pri moci môžu legitímne drancovať ľudí na nezmyselnom teritóriu zvanom štát. Nič na tom z viacerých dôvodov nezmenia ani tzv. „dobrí politici“, alebo strany „menšieho zla“. Nižšie dane, menej regulácií, menšie dotácie? Samozrejme, áno. Súhlasím. Ale môžete byť spokojní so zlodejom, ktorí vám namiesto sto eur ukradne len päťdesiat? Iste, je mnoho ľudí, ktorí takýchto lupičov akceptujú. Ja k nim nepatrím a preto voliť nejdem.

Pridaj na:

Nálepky: demokracia, krádež, politika, Voľby